Daniel Vanta: V Pezinku mám väčšiu sebadôveru

Nová sezóna už má za sebou štyri kolá a my opäť pokračujeme v úspešnom projekte s predstavovaním osobností v našom klube. Tentoraz sme sa zamerali na 24-ročného obrancu Daniela Vantu, ktorý v Pezinku pôsobí od januára tohto roku, a za tento krátky čas sa mu podarilo všetkých presvedčiť o jeho kvalitách. Pravidelne nastupuje v základnej zostave a je obrovským prínosom pre mužstvo, čo dokazuje nielen svojou hrou, ale taktiež obdivuhodnou kondičnou pripravenosťou. Zaujímavý rozhovor ste už mohli vidieť v predzápasovom Bulletine počas víkendu v domácom zápase proti Bernolákovu. Príjemné čítanie!


Od začiatku tohto roka pôsobíš v Pezinku. Ako si zatiaľ spokojný v našom klube?

Som skutočne spokojný so skvelou atmosférou v šatni a s výborným kolektívom. Sú to veci, ktoré ma sem prilákali, keďže tento klub mi odporučil spoluhráč Maťo Lehocký. Zatiaľ sa potvrdilo aj to, že je tu dobrá morálka a kvalitný tréningový proces. Chcel som hrať futbal najmä bez tlaku, aj keď počas jari som si myslel, že súťaž zachránime s väčším prehľadom. Teraz mám oveľa väčšiu sebadôveru, ktorú som v predchádzajúcom mužstve nemal, a preto bola aj pre mňa priorita, aby som sa dostal do dobrej kabíny.

S futbalom si začínal v Bardejove a potom si postupne hral vo viacerých kluboch v okolí Bratislavy. Tá cesta do nášho klubu bola skutočne dlhá…

V Bardejove som strávil pekných 15 rokov, kde som hral vždy najvyššie slovenské súťaže. Potom som išiel na školu do Bratislavy a rozhodol som sa hosťovať v Lozorne. Chvíľu som pôsobil aj v Ružinove, no a naposledy v Moste pri Bratislave. Čo sa týka porovnania líg, tak tá dorastenecká má vyššiu kvalitu, aj keď sú to rozdielne súťaže. Zatiaľ čo dorastenecká liga je viac o behaní, tak v našej súťaži prevládajú taktické prvky. Predsa len tam sme pravidelne hrávali so Žilinou alebo Trenčínom, a práve tieto zápasy nám dali veľmi veľa.

Si stabilným členom základnej zostavy nášho mužstva a momentálne hrávaš na pozícii krajného obrancu, alebo aj záložníka. Bavia ťa viacej tie útočné alebo skorej obranné povinnosti?

Myslím si, že lepšie viem zahrať na pozícii krajného obrancu, aj keď pohodlnejšie sa cítim na poste krajného záložníka. Veľmi ma baví práca v ofenzíve, nakoľko väčšinu kariéry som hrával na kraji zálohy. Keď som počas duelu na defenzívnom poste, tak sa neuspokojím len s tým že si odohrám svoje vzadu, a tým to pre mňa končí.  Neustále sa snažím podporovať útok z pozície obrancu, a aj preto ma viac bavia tie útočné pozície, z ktorých sa mi na jar podarilo dať pár gólov.

Už niekoľko rokov rozbiehaš aj svoju trénerskú kariéru. Aktuálne pôsobíš v Petržalke a určite ťa tým pádom baví práca s mladými hráčmi…

Táto práca ma jednoznačne napĺňa, keďže už 4 roky som trénerom v Petržalke. Baví ma presadzovať si svoje myšlienky, robiť s mužstvom a byť v klube, v ktorom sa mám čo naučiť po trénerskej stránke. Niekoľko rokov som bol asistentom trénera a teraz už mám aj svoj tím. Momentálne trénujem chlapcov vo veku do 9 rokov, ktorí sa javia ako celkom silný ročník, čiže je s čím pracovať. Som spokojný v Petržalke, rád tam pôsobím a je aj mojim snom do budúcna byť profesionálnym trénerom.

Stále si ešte mladý hráč a svoju kariéru máš pred sebou. Máš nejaké osobné ciele, ktoré by si chcel dosiahnuť?

V hráčskej kariére už mám menej osobných cieľov, pretože chcem hrať futbal na nejakej úrovni a popritom stíhať aj ostatné veci, čo by napríklad v 2.lige nebolo reálne. Určite si prajem, aby sa mi vyhýbali zranenia, aj keď ako hráč už nemám také vysoké ambície. Pozerám sa na to reálnym pohľadom a viem, že moje trénerské ciele sú oveľa väčšie.

Zdielať

Podobné články