História

Začiatky klubu (1921 - 1923)

Počiatky futbalu v Pezinku siahajú do roku 1913, kedy túto svetovo obľúbenú hru priniesli študenti z Bratislavy. Najprv sa hrávalo na tzv. „frajčulu“, na jednu bránku až neskôr pribudla aj druhá brána. Prvý oficiálny futbalový zápas sa v Pezinku odohral v roku 1919. Zorganizovala ho posádka československej leteckej jednotky dislokovanej v meste. Jej príslušníci pravidelne hrávali na poľnom letisku na Rozálke. Miestni nadšenci, združení okolo Aladára Takácsa a bratov Korínkovcov, sa v roku 1921 rozhodli založiť futbalový klub. Po predchádzajúcich prípravných krokoch (zbierka na podporu, nákup dresov a lôpt) vznikol 29. augusta 1921 na schôdzi v hostinci „U zeleného stromu“ Pezinský športový club – PŠC Pezinok. Jeho prvým predsedom sa stal Ľudovít Korínek. V zelenobielych dresoch, inšpirovaných budapeštianskym Ferencvárosom – údajne niekdajším pôsobiskom Aladára Takácsa, s monogramom PŠC Pezinok odohrali prvé prípravné zápasy, turnaje, prišla i účasť v majstrovských súťažiach, do ktorých klub vstúpil v roku 1923 (iné pramene uvádzajú až rok 1927). Zelenobieli hneď v prvom roku súťaž II. triedy vyhrali a postupne sa prebojovali do I.B triedy. V roku 1923 klub vytvoril dorastenecké družstvo. K jeho členom patril aj Eugen Suchoň, slávny pezinský rodák, budúci hudobný skladateľ a národný umelec. Na pozícii brankára hrával za Pezinok až do roku 1929.

Pezinský futbal za 1. ČSR (1927 – 1938)

Rozvoj futbalu v meste pokračoval, a to aj na medzinárodnej úrovni. V roku 1930 odohral PŠC Pezinok svoj prvý medzinárodný zápas proti rakúskemu mužstvu SC Carnuntum Wiena, ktorému podľahol po výsledku 1:3. Pezinčanom sa viac darilo v domácej súťaži. V poslednom kole sezóny 1930/31 zvíťazili nad úradníckym mužstvom ŠK Bratislava po výsledku 3:1 a postúpili do I.A triedy. V roku 1931 sa okrem postupu udial aj ďalší významný moment v histórii klubu - v meste pôsobiaci klub Rapid Pezinok, registrovaný v maďarskej futbalovej asociácii, sa oficiálne spojil s PŠC, pričom názov klubu zostal PŠC Pezinok. V roku 1933 postúpili zelenobieli do najvyššej súťaže Západoslovenskej župy – do I. A triedy (v župnej súťaži sa Pezinok udržal až do oslobodenia). V rovnakom roku odohral klub historicky tretí medzinárodný zápas, tentokrát proti maďarskému BAK TK Budapešť, s prehrou rozdielom triedy 0:3. Domáce zápasy sa odohrávali na tzv. Pažiti. O silnej podpore fanúšikov svedčia návštevy na domácich stretnutiach približne na úrovni 1 000 divákov. Postupom času prišla stagnácia výkonov, seniorské mužstvo zostúpilo do okresných súťaží a nedarilo sa mu nadviazať na predchádzajúce skvelé výkony. Klub veril v skorú zmenu, ale začiatok druhej svetovej vojny neveštil pre blízku budúcnosť futbalu nič dobré.

Vojnové roky (1939 – 1945)

Počas druhej svetovej vojny zaznamenal čiastočný úpadok kvality nielen pezinský, ale slovenský futbal vôbec. Množstvo perspektívnych a nádejných futbalistov si muselo plniť vojenské povinnosti v posádkach či dokonca na fronte. Po vzniku Slovenského štátu došlo aj k radikálnej reorganizácii slovenského futbalu. Najvyššou slovenskou súťažou sa stala Slovenská liga. Nižšie súťaže boli rozdelené do žúp: Bratislavskej, Žilinskej, Zvolenskej a Prešovskej a následne do ďalších úrovní. Ak sa ešte na začiatku roka 1939 nižšie súťaže hrali, po útoku na Poľsko sa zredukovali, keďže muži odchádzali na bojisko. V tejto dobe sa PŠC Pezinok nachádzal v nižších ligových súťažiach, pretože aj jadro pezinských futbalistov odišlo po vypuknutí vojny proti Poľsku a následne proti ZSSR na front. Po vojne prišlo k návratu futbalistov a s nimi aj chuti a odhodlania dosiahnuť lepšie výsledky, ako boli tie v posledných rokoch. Nasvedčuje tomu aj fakt, že Pezinčania sa stali jesennými majstrami súťaže v sezóne 1945/46.

Povojnové roky (1946 – 1961)

V sezóne 1945/46 postúpili pezinskí futbalisti do západnej divízie Slovenského futbalového zväzu, v dnešných pomeroch do 3. slovenskej ligy. Už v ročníku 1947/48 sa stali jesennými majstrami divízie, čo prebudilo záujem pezinského publika. V závere 40. rokov sa PŠC prebojoval do SNL. Jeho futbalová základňa bola taká široká, že Pezinčania dokázali vychovávať kvalitných hráčov a dokonca budúcich reprezentantov ČSR. Začiatkom 50. rokov, po odchode viacerých kvalitných hráčov a reorganizácii súťaží, zaznamenal futbal v Pezinku hlboký prepad. Klub bojoval s mnohými ťažkosťami a jeho pôsobisko sa presunulo do okresných súťaží. V krátkom období zmenil klub trikrát meno. Z PŠC sa najskôr stal Sokol Tehelne Pezinok, v roku 1953 Tatran Pezinok a napokon v roku 1956 Slovan NV Pezinok. Pod novým názvom vyhrali Pezinčania v roku 1956 I.A triedu a postúpili do krajskej súťaže. Trénerom tímu bol Karol Šefčík, nestor pezinského futbalu. Od roku 1959 bol hrajúcim trénerom Pezinka reprezentant dvoch krajín, Bulharska a Československa, legendárny Božin Laskov. Spolu s Karolom Šefčíkom patria medzi najznámejšie osobnosti pôsobiace v Pezinku v povojnových rokoch.

Obdobie húpačky (1962 – 1990)

V 60. a 70. rokoch pôsobil seniorský tím pod novým názvom Lokomotíva Pezinok prevažne v súťažiach Západoslovenského kraja, prípadne po reorganizáciách v divíznej súťaži. Začiatkom roka 1961 nahradil Božina Laskova staronový tréner Karol Šefčík, ktorému sa s tímom darilo udržať v divízii do roku 1967. Nasledoval zostup do krajských súťaží a desaťročie márnych pokusov o návrat do divízie. Klub disponoval dvoma seniorskými mužstvami, ale aj výborným areálom, ktorý hostil niekoľko vzájomných zápasov medzi Pezinkom a československou futbalovou reprezentáciou. Až v roku 1979 sa Pezinčanom pod vedením trénera Vladimíra Korčeka podarilo opäť vybojovať postup do divízie vtedy 2. Slovenskej národnej ligy. Účinkovanie v nej bolo sprevádzané striedavými úspechmi, Pezinok v priebehu najbližších rokov až do roku 1987 celkovo štyrikrát postúpil a štyrikrát vypadol. Navyše sa Pezinčanom prestalo dariť aj v nižších súťažiach, keď zostúpili až do I.A triedy. V roku 1984 dochádza k organizačnej zmene v podobe odčlenenia od Lokomotívy a následnému vzniku Stavbára Pezinok.

Na prelome milénia (1991 – 2005)

Nový výbor pod vedením Františka Slezáka sa v roku 1991 rozhodol pre návrat k historickému názvu klubu PŠC Pezinok. Po športovej stránke sa Pezinok v rozmedzí rokov 1991 a 2000 pohyboval na úrovni tretej, štvrtej a piatej najvyššej ligy. Spočiatku hrával zápasy so súpermi zo Záhoria a Žitného ostrova. Neskôr sa v rámci Bratislavského futbalového zväzu reorganizovali súťaže, vytvorila sa nová 4. liga, v ktorej pôsobil aj PŠC Pezinok. Zelenobieli stavili na mladý tím, ktorý každou sezónou výkonnostne rástol, čo vyvrcholilo do postupu do 3. bratislavskej ligy. V rokoch 1994 - 1997 sa v nej mužstvo stabilizovalo a hralo futbal, na ktorý sa chodilo pozerať približne 800 divákov. Seniorské mužstvo v úvode tretieho milénia striedalo lepšie sezóny s tými horšími. Horšie boli identické v zbabranej jesennej a výbornej jarnej časti znamenajúcej záchranu súťaže na poslednú chvíľu, tie lepšie sa niesli v duchu stabilných výkonov počas celej sezóny s konečným umiestnením v pokojnom strede tabuľky.

Postupy a pády (2006 – 2016)

Po reorganizácii futbalových súťaží účinkoval Pezinok v tretej lige, v hierarchii predstavujúcej však až štvrtú najvyššiu súťaž. Kvalitne zložený káder pretrhol dlhé bezúspešné roky a v ročníku 2006/07 sa zverencom trénera Petra Kučerku podarilo postúpiť do 2. slovenskej ligy. Nováčikovská daň bola pridrahá, dokonca znamenala zostup a viacero trénerských výmen. Opätovný postup prišiel v sezóne 2009/10. Tentokrát sa Pezinčanom podarilo udržať súťaž počas nasledujúcich dvoch rokov. Úspešné obdobie podčiarkol aj pohárový zápas proti Slovanu Bratislava na jeseň 2011, v ktorom belasí zvíťazili iba najtesnejším rozdielom 0:1. V nasledujúcom období zaznamenal pezinský futbal hlboký pád. V dôsledku nefutbalových sporov prišiel klub o partnerov, podporovateľov a seniorský tím sa prepadol až do 5. najvyššej súťaže. V tom momente sa pozornosť upriamila na šikovných dorastencov prevažne s ročníkom narodenia 1995. Neskúsený, no odhodlaný kolektív prebral tréner Daniel Federl, ktorý s mladými odchovancami odštartoval krásny futbalový príbeh. V jeho premiérovej sezóne mužstvo obsadilo 11. miesto, v nasledujúcom ročníku 3. miesto. Tímu prospela aj reorganizácia súťaží, keď zo 4. ligy (5. najvyššej) sa stala štvrtá najvyššia súťaž. Bojovné výkony odchovancov so zelenobielym srdcom vyústili v absolútnu dominanciu v sezóne 2014/15, kedy sa zaslúžene stali majstrami 4. ligy. Návrat medzi regionálnu elitu okorenil aj súboj v rámci Slovenského pohára proti vtedajšieho slovenskému majstrovi z AS Trenčín, ktorý v tom čase pôsobil aj v predkolách Ligy majstrov UEFA. Ani jasná prehra nezanechala na tíme žiadne šrámy a hráči sa pohotovo preorientovali na ligovú súťaž, v ktorej obsadili 8. miesto.

Nová éra (2017 – súčasnosť)

Seniorskému A-tímu sa podarilo stabilizovať v najvyššej regionálnej súťaži. Azda najatraktívnejšiemu súperovi čelil v septembri 2019, keď si v domácom zápase zmeral sily s prvoligistom z FK Senica v rámci Slovenského pohára. Síce Pezinčania ťahali za kratší koniec, ale zanechali dobrý dojem a Záhorákom statočne vzdorovali. Dlhoročným trénerom A-tímu bol Daniel Federl, ktorý bol pri kormidle už 8 rokov s polročnými prestávkami v rokoch 2017 a 2019. Môže sa spoľahnúť aj na spoluprácu s novovzniknutým B-tímom, ktorého činnosť sa obnovila na začiatku sezóny 2020/21. „B“ tím sa v premiérovej sezóne stal majstrom 6. ligy a ako nováčik hneď postúpil do vyššej súťaže. Novú éru pezinského futbalu poznačila pandémia koronavírusu s obmedzením tréningov i zápasov. Sezóny 2019/20 a 2020/21 sa nedohrali podľa pôvodného plánu a odohrala sa iba polovica zápasov. V auguste 2021 klub oslávil sté výročie od svojho založenia. PŠC Pezinok zorganizoval výstavu historických materiálov a vydal prvú publikáciu o storočnej klubovej histórii. Z dôvodu protipandemických opatrení zorganizoval veľkolepé športovo-kultúrne podujatie až v roku 2022, ktoré bolo významným míľnikom v histórii klubu. Oslavy storočnice boli najväčším pezinským futbalovým podujatím za posledné dekády.