Dušan Maluniak: Nepatríme v tabuľke tam, kde sa momentálne nachádzame

"A"-tim, Klubové novinky, Top Stories
21. April 2018

Opäť vám prinášame predstavenie ďalšieho hráča z nášho mužstva a tentokrát ním je Dušan Maluniak. 24-ročný brankár, ktorý k nám do klubu prišiel len pred štartom jarnej časti súťaže, nám porozprával o svojom prestupe do Pezinka, o jeho nedávnom dlhodobom zranení, či o úvodných majstrovských zápasoch. Tento rozhovor ste už mohli vidieť v predzápasovom Bulletine počas domáceho zápasu proti Svätému Juru. Príjemné čítanie!

Do klubu ste prišli pred začiatkom jarnej časti súťaže. Ste zatiaľ spokojný so svojim prestupom do Pezinka?

S týmto krokom som veľmi spokojný, pretože prestup do Pezinka som plánoval už približne jeden rok. Bol som v spojení s chalanmi z mužstva, spolu sme trénovali a ťahalo ma to sem. V mojej kariére som však chcel skúsiť pôsobenie v Rakúsku, kam som odišiel z Rače. Nakoniec som sa rozhodol, že prídem do Pezinka, lebo tu som vyrástol, a aj začal hrávať futbal. Taktiež prijatie do kabíny bolo bezproblémové a so spoluhráčmi si dobre rozumiem, čiže naozaj som spokojný.

Nedávno ste boli dlhodobo zranený, a pre tak mladého hráča to určite bolo nepríjemné. O čo konkrétne sa jednalo?

Mal som plastiku krížneho väzu v kolene a musel som si na jeden rok oddýchnuť. Absolvoval som rehabilitácie u štyroch fyzioterapeutov a každý hovoril niečo iné. Našťastie môj bývalý klub v Rači mi vybavil schopného fyzioterapeuta, ktorý ma dal do poriadku. Rátal som s tým, že budem mimo iba 6 mesiacov, takže samozrejme, že počas tohto obdobia mi chýbal futbal. Aj keď som už veľmi chcel hrať, tak sa to bohužiaľ časovo natiahlo. Spomínané zranenie prišlo po nešťastnom momente v zápase, kedy som zle dostúpil a puklo to. Mrzí ma to, lebo som to mal dobre rozbehnuté a futbalom som sa vtedy bavil. Asi to tak malo byť.

4 remízy a 1 prehra – to je naša bilancia v jarnej časti súťaže. Ako by ste zhodnotili úvod roka?

Začal by som tým, že zimná príprava bola skutočne kvalitná. Do mužstva prišlo veľmi veľa nových hráčov, snažili sme sa čím skorej zohrať a v zápasoch sme museli rýchlo nájsť vhodné posty pre všetkých. Prvé zaváhania by som možno prisúdil tomu, že sme ešte neboli úplne kompaktní, aj napriek dobrým výkonom na ihrisku. Niektoré stretnutia sme smolne nedotiahli do víťazného konca, napríklad s Ivankou pri Dunaji, s ktorou sme mohli vyhrať. Potom prišli úplne iné zápasy proti Rohožníku a Slovanu Bratislava, pretože tieto mužstvá iba nebránia, ale hrajú otvorene, a aj my sme mali možnosti na vytvorenie šancí. Čo sa týka bilancie, tak je jasné, že potrebujeme každý bod a z tých piatich duelov sme mohli aspoň v troch zvíťaziť.

V minulosti ste hrali v SFM Senec, či v Rakúsku. V čom je rozdiel medzi ostatnými klubmi v zahraničí a tu na Slovensku?

V Senci som pôsobil ešte v mládežníckych kategóriách, aj keď paradoxne som sa predstavil v jednom jedinom zápase za „A“ mužstvo, a to v prípravnom stretnutí v Pezinku. Mali sme výborné tréningové podmienky, trénovali sme intenzívne každý deň a malo to profesionalitu. V Rakúsku som nemal až také podmienky na trénovanie, v súťažiach sa hrá prevažne silový futbal s nakopávaním lopty dopredu a vytráca sa konštruktívna hra. V rámci porovnania slovenskej a rakúskej súťaže, v ktorých som pôsobil, tak slovenská prevyšuje kvalitou o dve-tri triedy rakúsku.

Pezinčania sa v tabuľke stále pohybujú pri zóne zostupu. Aké umiestnenie by ste brali po konci sezóny?

Bral by som také miesto, ktoré nezaručuje vypadnutie z tretej ligy. Súťaž chceme silou mocou zachrániť a viem, že mužstvo na to máme. Podľa výkonov, ktoré sme predviedli v posledných zápasoch, tak si dovolím tvrdiť, že nepatríme v tabuľke tam, kde sa momentálne nachádzame.