Predstavovanie hráčov a osobností z nášho klubu pokračuje ďalším dielom. Tentokrát sme sa porozprávali s odchovancom pezinského futbalu, stále iba 17-ročným Denisom Táborom, ktorý pôsobí v seniorskom ,,A” mužstve už od minulej sezóny. Počas jeho kariéry v Pezinku odmietol viacero iných klubov, ako napríklad Inter, či Slovan Bratislava. Prečítajte si rozšírenú verziu rozhovoru, keďže tú skrátenú ste už mohli vidieť v predzápasovom Bulletine počas víkendového domáceho zápasu proti Dunajskej Lužnej. Príjemné čítanie!

Pezinský klub je jediný, v ktorom si doteraz pôsobil. Aké boli tvoje futbalové začiatky u nás?

V klube hrával môj brat, čiže sme to od začiatku mali v rodine. Mal som to blízko môjmu domu a od prvého tréningu ma to veľmi bavilo. Spočiatku som hrával futbal iba na ulici s kamarátmi, ale potom som to chcel vyskúšať aj profesionálnejšie.

Mládežnícke mužstvá ostanú pre teba určite peknou spomienkou. Keby si mal vybrať jedno obdobie, v ktorom tíme sa ti najviac páčilo?

Najlepšie obdobie bolo, keď som bol starší žiak, pretože sme mali skvelú partiu, boli sme dobrý kolektív a výborne sme si rozumeli aj mimo ihriska. Na túto sezónu si vždy rád spomeniem, aj preto, že sme v tom čase hrali pekný futbal, ktorý sa musel každému páčiť. Našim cieľom bol postup do vyššej súťaže, lenže bohužiaľ to nevyšlo. Napriek tomu som dostal ponuky z Petržalky, Interu, či Slovanu Bratislava, lenže nevychádzalo mi to s časom, bolo by to náročné na cestovanie, a ani som veľmi nebol naklonený prestupu preč z Pezinka. Bol som v klube spokojný, takže som v ňom rád ostal.

Počas tvojho prechodu cez mládežnícke kategórie si hral po boku mnohých spoluhráčov. Bol niekto taký, kto spoločne s tebou prechádzal jednotlivými mužstvami?

Určite áno, napríklad Lukáš Radič, Ivan Kosterec, alebo aj Marek Bojko. Boli sme spolu prakticky už od prípravky, postupne sme prešli všetky mužstvá a doteraz sme v stálom kontakte. S Lukášom a Ivom sme spolužiaci na strednej škole, čiže trávime spolu veľa času. Tvoríme dobrú partiu, rozumieme si a vo futbale si navzájom pomáhame.

V minulej sezóne si v staršom doraste bol kapitánom mužstva, tento rok už pravidelne nastupuješ v základnej zostave „A“ mužstva. Ako vnímaš svoj prechod do mužskej kategórie?

Mužský futbal je náročnejší, čo sa týka pohybu, ale aj fyzických súbojov. Keby som to povedal obrazne, ale pravdivo, tak v doraste to bola prechádzka ružovou záhradou. Naozaj je to obrovský rozdiel, pretože v mládeži sme sa futbalom prakticky iba zabávali, a predsa len pri senioroch je tam už aj väčšia zodpovednosť a samotný futbal sa berie oveľa viac profesionálne. Taktiež rozdiel medzi 3.dorasteneckou a 3.mužskou ligou je priepastný. Doteraz som bol zvyknutý viac využívať techniku a naopak mužská súťaž sa zakladá najmä na fyzickej sile.

Postupom času si sa usadil v seniorskom mužstve, hoci vekom si ešte dorastenec. Ako by si zhodnotil prvú polovicu jesennej časti?

Bol som zvyknutý na vyššie tempo v letnej príprave, ako to bolo počas tejto sezóny. To je možno aj dôvod toho, prečo sme nezachytili úvod súťaže. Stratili sme veľa bodov, ktoré sme mohli mať, takže určite s tým nemôžeme byť spokojní. Musíme zlepšiť dochádzku na tréningy, hernú disciplínu a prístup k jednotlivým zápasom. Verím, že máme mužstvo na to, aby sme sa umiestnili do 10.miesta, ale ako som spomínal, čaká nás ešte veľa práce.

Ďakujeme za rozhovor a prajeme veľa úspechov v Pezinku!