ROZHOVOR s hráčom A-tímu Samuelom Polčičom

"A"-tim, Klubové novinky, Top Stories
11. November 2023

Prinášame rozhovor s hráčom A-tímu Samuelom Polčičom. V rozhovore nám priblížil jeho pôsobenie v mužskom A-tíme a pohľad na aktuálnu sezónu.

Ako dlhoročný hráč PŠC Pezinok ste si prešiel v klube rôznymi mládežníckymi kategóriami. Ako spomínate na tieto časy v klube?

V klube pôsobím už siedmu sezónu, čiže spomienky na časy z mládežníckych kategórií mám zriedkavé. Do pezinského klubu som prišiel konkrétne počas sezóny 2017/18, kedy vďaka bývalému trénerovi kategórie U15 Petrovi Bohušovi. Bolo to pre mňa niečo nové, keďže som dovtedy pôsobil iba v FK Dubová. Každopádne som rád, že som prišiel práve sem, pretože ak sa pozriem pár rokov dozadu, tak každý jeden rok čo som pôsobil či už v pezinskej mládeži alebo už aj u mužov, sme mali vždy výbornú partiu chalanov, čo si myslím, že je jedna z najdôležitejších vecí, ktoré hráč potrebuje pre dobrú hru.

Ako z vášho pohľadu hodnotíte jesennú časť sezóny 2023/24? Aké sú podľa vás silné stránky tímu a naopak na čom treba popracovať?

Vstup do sezóny vyzeral dobre, po prvých dvoch kolách sme mali na konte 4 body, kde sme zvíťazili v derby zápase s Modrou a bod získali doma proti Sencu. Vieme, čo chceme a potrebujeme hrať, no nie vždy sa to podarí tak, ako to tréner vyžaduje od nás. Musíme zapracovať hlavne na komunikácii počas zápasov a taktiež stabilizovať naše výkony.

Lepší vstup do súťaže vystriedala séria prehier. V čom to podľa vás je?

Ťažko hodnotiť tento fakt. Jednoducho to treba len zlomiť, vyhrať nejaký ten zápas a odraziť sa od toho. Ak prehráte jeden, dva, tri zápasy za sebou tak sa vám určite ťažšie hrá ten nasledujúci zápas, preto potrebujeme čo najskôr vyhrať a veriť, že v tom trende zostaneme čo najdlhšie.

Počas pôsobenia v Áčku ste boli niekoľko zápasov na lavičke kvôli zraneniu, čo sa stalo?

V A-mužstve pôsobím už štvrtý rok a nie vždy to bolo jednoduché. Zo začiatku bolo ťažšie sa prebojovať do zostavy, keďže som prišiel ako 16-ročný z dorastu, ktorý hrával III. ligu. Tréner mi však dal príležitosť a šancu zabojovať o miesto. Hralo sa mi dobre a učil som sa veľa nového od skúseného Riša Huláka, ktorý mi dával veľké množstvo cenných rád, čo si nesmierne vážim. V tom ale prišli zranenia a takmer rok bez futbalu. Trikrát som mal zlomenú nohu na tom istom mieste a raz natiahnuté väzy v ramene. Bolo to ťažké obdobie hlavne po psychickej stránkye, ale vrátil som sa späť a dúfam, že ma takéto obdobie už nikdy nečaká.

Keby si si mal vybrať jedno obdobie, v ktorom tíme sa ti najviac páčilo?

Určite by som si vybral obdobie od kedy pôsobím v A-mužstve. Začiatok bol síce ťažší, predsa prechod z dorastu k mužom je najnáročnejší, ale aj tak výborný. Momentálne sme výborná partia a obzvlášť chalani, ktorí pôsobia dlhšie v klube ako napríklad Rišo Holec, Dušan Sobol, Adam Majo, Šimon Kozák, s ktorými si myslí, že mám tie najlepšie vzťahy v kabíne. A na záver nesmiem zabudnúť na nášho El Capitana (El Torres) Mirka Kaňuka, ktorý mi je takpovediac druhým otcom a mám s ním len a len tie najlepšie spomienky a vzťah ako taký. A myslím, že nie je len mne otcom ale aj ostatným chalanom na ihrisku.