ROZHOVOR s kapitánom A-tímu Miroslavom Kaňukom

"A"-tim, Klubové novinky, Top Stories
23. September 2023

Prinášame rozhovor s kapitánom A-tímu Miroslavom Kaňukom. V rozhovore nám porozprával o jeho aktuálnom pôsobení v mužskom A-tíme, trénovaní, či pôsobení v Petržalke a Rakúsku.

Určité obdobie pôsobíte v A-tíme ako kapitán. Ako by ste opísali družstvo práve z pohľadu vedúceho mužstva a čo je cieľom tímu do sezóny 2023/24? Pomáhate ako kapitán v tréningovom procese trénerovi Jakimovi?

Z pohľadu kapitána hodnotím mužstvo pozitívne, jeho súčasťou sú prevažne mladí chalani a myslím si, že aj ja už ako ‘‘starý“ hráč si s nimi veľmi dobre rozumiem a vidím, že sme vytvorili dobrú partiu, takže v šatni a aj na tréningoch panuje veľmi dobrá nálada.

Čo sa týka cieľov do sezóny, tak nie som moc zástancom stanovvoania si cieľov, pretože ak by sa sezóna nevyvíjala podľa našich predstáv, tak by nás to mohlo ľahko dostať pod tlak, ale určite chcem, aby títo mladí hráči napredovali, naučili sa niečo nové a hlavne aby zo seba na tréningoch a zápasoch vydali maximum. Keď toto všetko splnia, tak s tým určite prídu aj pozitívne výsledky v podobe bodov.

Do tréningového procesu trénerovi vôbec nezasahujem. Teda iba v jedinom prípade, keď máme ísť behať, vtedy mu trošku prehováram do duše (smiech). Ale nie, ako som povedal, nezasahujem trénerovi do tréningov. Na tento účel tam má svojho asistenta Alexa Lukovicsa, s ktorým si veľmi dobre sadli a oni spolu komunikujú o tréningovom procese. Avšak plním úlohu druhého asistenta, čiže keď ma tréner s Alexom požiadajú o názor, tak si všetci traja spoločne sadneme a preberieme danú vec tak, aby bol výsledok prospešný pre celý tím. Čo sa týka kapitánskej pásky, tak po odchode bratov Hulákovcov, ktorí viedli kabínu ako kapitáni a lídri a musím povedať, že som sa pri nich veľa naučil, mi tréner Jakim zveril dôveru a menoval ma kapitánom a jeho pravou rukou, za čo mu veľmi pekne ďakujem a pokúsim sa ho nesklamať a zároveň je mi cťou byť kapitánom pezinského družstva a hlavne A-tímu, pretože ako som už vyššie spomenul, sme skvelá partia.

V kádri A-tímu figurujú prevažne mladí hráči, ako sa vám s nimi spolupracuje?

Ako som už spomenul, myslím si, že sme vytvorili v kabíne skvelú partiu, takže spolupráca s mladíkmi je veľmi dobrá, teda až dokým ma nenaštvú a nesplnia si určité povinnosti týkajúce sa služieb a kabíny, ale tovšetko patrí k jej chodu (smiech). Ale nie, ako som povedal, spolupráca je výborná a páči sa mi na chalanoch, že si nechajú poradiť od starších a skúsenejších a že majú záujem napredovať.

Počas letnej prestávky pribudli do tímu nové posily. Ako hodnotíš zohranie mužstva v doteraz odohraných zápasoch? Čo treba zlepšiť do ďalších zápasov? Ako sa vám v Pezinku hrá? Čo by ste odkázali pezinským fanúšikom?

Po doplnení kádra počas letnej prestávky sa stále mužstvo ešte len zohráva, hoci máme za sebou 6 kôl a nejakí hráči stále ešte pribúdajú. Do tímu nám prišli mladí a kvalitní hráči, tak pevne verím, že sa čo najskôr zapracujú do systému a budú platnými hráčmi pre pezinský klub. Pezinských fanúšikov by som chcel poprosiť o trpezlivosť, aj keď to je niekedy veľmi ťažké, čo si uvedomujem, ale títo chlapci potrebujú trošku času nato, aby sa úplne zoznámili s mužským futbalom a niekedy to chvíľu trvá, ale pevne verím, že keď sa tak stane, tak aj pezinský fanúšik bude spokojný.

Okrem pezinskej hráčskej kariéry ste u nás pôsobili aj ako tréner prípraviek a aktuálne ako tréner brankárov pre mužov a dorast. Ako ste sa k týmto pozíciám dostali?

Keď som prišiel hrať futbal do Pezinka zo zahraničných angažmánov, tak ma oslovil predseda klubu Ernest Mészáros s pomocou s trénovania prípravkárskej kategórie (vtedy U8 „A“), čo som si najskôr nevedel úplne predstaviť, ale nakoniec som túto ponuku prijal, za čo som veľmi rád, pretože som mal možnosť vidieť ako tieto deti baví a napĺňa futbal. Mali neskutočnú detskú emóciu z víťazstiev, ale aj prehier, ktoré k tomu patria a hlavne som bol rád, že ich tréningy so mnou bavili a že chodili na ne radi (teda dúfam). Nakoniec som zostal s touto kategóriou aj keď sa posúvali o kategóriu vyššie do U9 „A“ , ale bohužiaľ z pracovných a časových dôvodov som už s nimi do kategórie U10 „A“ nemohol pokračovať. Avšak keď mám čas, tak si týchto „mojich“ špuntov idem veľmi rád pozrieť a povzbudiť ich a samozrejme aj pozdraviť ich skvelých rodičov a zároveň aj skvelých fanúšikov, pretože si myslím, že sme si medzi sebou vytvorili super medziľudské a aj kamarátske vzťahy.

Čo sa týka trénovania brankárov, k tomu som sa dostal podobne, keďže som si v minulosti vyskúšal aj post brankára.

V minulosti ste pôsobili v rakúskych súťažiach, či FC Petržalke 1898. Ako hodnotíte túto skúsenosť vo vašej kariére? Prečo ste sa vrátili práve do Pezinka?

Áno, vyskúšal som si pôsobenie vtedy v druholigovej Petržalke a za toto obdobie som veľmi vďačný, pretože som sa tam veľmi veľa naučil od starších spoluhráčov, spoznal som tam veľmi veľa kvalitných hráčov ako napr. Peter Šedivý, Martin Mikulič, ktorý si vyskúšal aj LM za Petržalku, rovnako aj kvalitných trénerov, ale vyzdvihol by som jedného a to Pavla Hrnčiarika, ktorý mi do futbalu, ale najmä do života dal veľmi veľa skúseností a som rád, že sme zostali priateľmi a že z jeho skúseností a vedomostí môžem čerpať aj dnes.

Samozrejme som si vyskúšal som si pôsobenie v rakúskych súťažiach, ale bolo to len čisto o zarobení si nejakých financií a nie o futbalovej kvalite, to poviem na rovinu. V Rakúsku som pôsobil približne 6 rokov a po tomto období prišla na mňa nechuť z futbalu, pretože ma prestal baviť a chcel som sa vrátiť domov na Slovensko. Vtedy prišlo pre mňa vykúpenie, ktoré bola správa od vtedajšieho kapitána A mužstva Riša Huláka, o tom, či by som neprišiel do Pezinka hrávať, načo som mu bez váhania odpovedal áno a doteraz som mu vďačný, že sa mi s touto ponukou ozval.