ROZHOVOR S NOVÝM TRÉNEROM U17A JOZEFOM PŠENEKOM
Dnes Vám prinášame rozhovor s novým trénerom U17A Jozefom Pšenekom. Pýtali sme sa ho na mnohé zaujímavé témy. Dozviete sa o jeho kariére futbalistu, ale hlavne trénerskú cestu ktorá je naozaj veľmi pestrá a zaujímavá. Príjemné čítanie.
Vizitka
Jozef Pšenek sa narodil 9.júna 1957 v Nitre. Vyštudoval FTVŠ UK V Bratislave. Disponuje trénerskou licenciou EURO PRO a diplomom z metodológie futbalového tréningu. Svoju hráčsku kariéru strávil v TJ ZSNP Žiar nad Hronom (1970-1977) a následne v ZŤS Petržalka (1977-1982). Následne začal cestu trénera v Interi Bratislava U19 (kde sa časom vrátil k dorastencom), pokračoval v reprezentácii SR U14 a U15, viedol aj Slovenský Grob v 2.lige. Svoje vzdelanie v štátnej jazykovej škole využil na angažmán trénera v zahraničí – v 1.ligách aj v 2.lige (Omán, Bahrain, Kuvajt). Po návrate na Slovensko v roku 2012 viedol tímy FC Petržalka U15, ŠTK Šamorín U19, FC Lamač A, OŠK Slovenský Grob A. Tento rok prevzal náš tím mladšieho dorastu U17.
1. Ako hodnotíte doterajší priebeh sezóny? Aké sú vaše očakávania do
budúcnosti?
Vychádzam zo zásadného faktu a tým je, že ako nováčik súťaže sa musíme adaptovať na rozdiel v kvalite súťaží. A na to potrebujeme určitý čas. Výhodou je, že naše umiestnenie v tabuľke nie je podstatné a tak sa môžeme sústrediť na tú podstatnú úlohu pre túto vekovú kategóriu, a to je pripraviť hráčov na ich budúcoročné pôsobenie v U19.
2. Aké sú silné a slabé stránky vášho tímu? Na čom pracujete najviac v
tréningoch?
Našimi slabými stránkami sú neskúsenosť v riešení herných situácií vo vyššom tempe hry, zaostávame v agresivite v osobných súbojoch, ktorých neúspešnosť v úvodných zápasoch bola až 90% v náš neprospech. Keď sme pod tlakom tak chybujeme v riešení herných kombinácií. Zatiaľ nám nefungujú ani štandardné situácie. Najsilnejšou stránkou nášho mužstva je bojovnosť a prístup k plneniu si povinností v tréningovom procese. Jednoznačne je nutné dostať na vyššiu úroveň kvalitu pohybových schopností
a špeciálnych zručností, čo je predpokladom na kvalitatívny rast každého jedného hráča.
3. Aké tréningové metódy využívate na rozvoj mladých futbalistov? Kladiete
dôraz na fyzickú prípravu, technickú zručnosť alebo taktické myslenie?
Mojim krédom je hrať útočný futbal založený na kvalitnej kombinačnej hre. Preto som aj zvolil moderný, ale náročný herný systém s rozostavením hráčov 3 – 4 – 3, ktorý si vyžaduje kvalitnú kondičnú ale aj technicko-taktickú prípravu. Keď mám k dispozícii video zo zápasu, tak si ho doma analyzujem a na základe chýb v zápase stanovujem týždenný tréningový mikrocyklus, kde sa snažím odstrániť chyby a pripraviť hráčov na najbližšieho súpera. Keďže ovládam angličtinu tak študujem tréningové videá a analýzy herných systémov trénerov v Premierleague, ktorú považujem za najlepšiu na svete. Nadobudnuté poznatky sa snažím aplikovať potom v tréningovom procese.
4. Počas tejto sezóny sa Vám veľmi nedarí. Ako sa vyrovnávate s takouto nepriaznivou sériou? Vnímate to ako krízu, alebo ako súčasť dlhšieho
procesu?
Je to súčasť dlhšieho procesu. Aj prehry dokážu posunúť hráča v jeho individuálnom vývoji. Dokonca viac ako výhry. Dôležitá je však psychika týchto chlapcov. Nesmú jej podľahnúť, a to je aj jednou z mojich úloh. Ak ostane tento káder pokope, tak sa neskôr dostavia aj výsledky. Som o tom na 100% presvedčený. V tréningovom procese sa snažím odstraňovať chyby a nedostatky. Mňa prehry vždy motivovali. Chyby hľadám v sebe a nie v hráčoch. Mojou hlavnou úlohou je posunúť hráčov vpred v ich individuálnej aj kolektívnej výkonnosti. Výsledky sú pre mňa druhoradé.
5. Ako sa snažíte zlepšiť atmosféru v tíme? Robíte nejaké špeciálne aktivity
alebo rozhovory s hráčmi?
Nemyslím si, že atmosféra v tíme je zlá. Hráči si uvedomujú, že výsledky prídu a na tréningoch pracujú svedomite.
6. Ak sa smiem opýtať, ako vidíte budúcnosť slovenského mládežníckeho futbalu? Aké zmeny celkovo môžu zlepšiť či už podmienky alebo aj tréningový proces smerom k väčšej základni pre reprezentáciu.
V tomto smere nie som optimista. Úroveň tréningového procesu u mládeže je až na výnimky slabá. Chýba náročnosť a dynamika. Mnohí chlapci nie sú ochotní na sebe pracovať tak, aby sa zlepšovali. Len mať talent už v dnešnej dobe nestačí. K nemu treba pridať aj tvrdú prácu. Ako príklad uvediem môjho bývalého zverenca Mareka Čecha v Interi Bratislava. Ako 17-ročného som ho priviedol z Trebišova do Interu, kde hrával pod mojim vedením v ligovom doraste. Po každom tréningu ostával ešte 30-40 minút
na ihrisku aj s brankárom Jankom Muchom a trénovali detaily, v ktorých sa chceli zlepšiť. Marek neskôr vyhral Ligu majstrov s FC Portom a Janko chytal v reprezentácii a v Evertone.
7. Kto je Tvoj najväčší vzor ako trénera?
Vzor nemám, idem svojou vlastnou cestou. Ale rád si pozerám tréningové metódy Guardiolu a Kloppa na odborných webových stránkach.
8. Aké sú vaše skúsenosti so spoluprácou s rodičmi hráčov?
V minulosti si rodičia viac vážili prácu trénera a mali k trénerovi väčší rešpekt. Dnes je každý rodič „tréner“.
9. Ako sa mení tvoj prístup k trénovaniu v priebehu rokov?
V minulosti som bol považovaný za prísneho, náročného a nekompromisného trénera. Počas môjho pôsobenia v zahraničí som bol nútený robiť aj kompromisy. Takže teraz som už len náročný tréner.
10. Čo by ste odkázali fanúšikom a podporovateľom tímu?
Vďaka patrí tým, ktorí nás podporujú a vidia progres v našej práci. Ďakujeme za rozhovor, nech sa Ti darí v Tvojej ceste s chalanmi, ale aj v osobnom živote.
Ďakujeme za rozhovor, nech sa Ti darí v Tvojej ceste s chalanmi, ale aj v osobnom živote.
