Už tri roky funguje v Pezinku ženský futbal. Ešte sme len na začiatku dlhej cesty, ale pre začiatok máme dievčenské družstvo žiačok pôsobiace v druhej lige. O tejto téme sme viac hovorili s trénerkou Lenkou Sobolovou, ktorá prezradila ako sa dievčatám darí, ale aj aké sú najbližšie ciele. Pre čitateľov bude zaujímavé dostať informácie z prvej ruky aj o tom, ako sa líši futbal dievčat od toho chlapčenského vo veku približne 13 až 14 rokov.

Prvé klubové aktivity so žiačkami sa začali v roku 2018 a prvý súťažný zápas odohrali v roku 2019. Ako sa im darí dnes?

Dievčatá sa za tú dobu výrazne zlepšili. Spočiatku sme nevyhrávali veľa zápasov, ale teraz strieľame viac gólov a všeobecne sa nám darí oveľa viac. V zápasoch proti prípravkárskym kategóriám sme postupne začali vyhrávať a teraz sa nám začína dariť aj v zápasoch proti mladším žiakom. Aktuálne pôsobíme v druhej bratislavskej lige žiačok, kde sú však iba tri družstvá, hoci by sme privítali viac tímov. V družstve mám 19 dievčat, z toho najstaršia má 14 rokov, avšak drvivá väčšina sa nachádza vo rozmedzí 9 až 12 rokov. Súťažné zápasy teda hráme prevažne proti družstvám žiačok, ktoré majú priemerný vek kádra na úrovni 13 až 14 rokov, čiže to máme fyzicky náročnejšie. Z tohto dôvodu sa snažím dievčatám organizovať priateľské zápasy proti chlapčenským tímom, aby rýchlejšie napredovali, či už v dynamike, ale aj v bojovnosti.

Hovorí sa, že v tejto ženskej vekovej kategórii nie sú výsledky hlavnou prioritou. Je to pravda?

Určite áno. Pre mňa ako trénerku je dôležité, aby sa dievčatá zdokonaľovali, vedeli si prihrať, hrať jedna na jedna a naučili sa hrať spolu ako jeden tím. Spolu s mojou asistentkou ich chceme odovzdať naše skúsenosti a povzbudiť ich do ďalšej práce.

V kádri si mala aj hráčku, ktorá neskôr prešla do slávnejšieho klubu. O aký transfer sa jednalo?

Ide o Lauru Hadvigovú, ktorá hrá na striedavý štart u nás a v Slovane Bratislava. Taktiež Ema Bromová dostala možnosť byť členkou aj chlapčenského B-tímu starších žiakov, kde tiež pôsobím ako trénerka. Chceli sme, aby sa obe mohli rýchlejšie zlepšovať, aby nabrali viac dravosti a nebáli sa v osobných súbojoch.

Spomenuli ste, že ste aj trénerkou B-tímu starších žiakov. Aké sú hlavné rozdiely medzi hráčmi a hráčkami v tejto vekovej kategórii?

Chlapci je už odmalička vedení ku futbalu, na rozdiel od dievčat, ktoré s ním začínajú neskôr. Navyše, naše dievčatá hrajú futbal len chvíľu, približne dva až tri roky, a preto sme museli s nimi začať úplne od základov. Čo sa týka pobláznenia do hry, tak chlapci sú prirodzene viac zaujatí futbalom, ale na druhej strane aj my máme dievčatá, ktoré futbal milujú. Som rada, že všetky baby sú šikovné a väčšina z nich je tom lepšie ako dievčatá v ich veku v lepších kluboch.

Vy poznáte prostredie ženského futbalu z hráčskej kariéry, neskôr aj z trénerského pohľadu. Uberáme sa na Slovensku správnym smerom v ženskom futbale?

Ženský futbal na Slovensku by sa mal oveľa viac podporovať. Dievčatá si zaslúžia väčšiu pozornosť, viac projektov, turnajov a akcií. O tom, ako by sa mohol podporovať ženský futbal u nás sa dá presvedčiť v okolitých krajinách, kde napríklad vrcholové futbalistky sú klubmi platené, čo sa o slovenskej špičke povedať nedá.

Tri roky ženského futbalu v Pezinku sú za nami. Aké sú najbližšie ciele?

Podstatné je, aby dievčatá poctivo chodili na tréningy a aby ich futbal bavil. Našim najbližším cieľom je rozšíriť základňu ženského futbalu v Pezinku, aby sme mohli pracovať vo väčšom počte a v blízkej budúcnosti vytvoriť aj viac kategórií.

Lenka, ďakujeme za rozhovor a prajeme veľa víťazstiev tvojim tímom!

Partneri klubu