Je jednou z kľúčových postáv v bránke nášho A-mužstva, no zároveň aj poctivým študentom informatiky na Univerzite Komenského. Brankár Tomáš Belák (25) oblieka dres PŠC Pezinok už svoju tretiu sezónu. V otvorenom rozhovore sme sa ho pýtali nielen na jeho futbalové začiatky v rodnej Petržalke, ale aj na cennú zahraničnú skúsenosť v Rakúsku, ktorá sa skončila pomerne nečakane. Prečo sa v auguste 2023 rozhodol prijať ponuku hrať „za svoje mesto“? Prečítajte si zaujímavý rozhovor s našou brankárskou oporou o jeho kariére, prvom brankárskom vzore aj o aktuálnej atmosfére v kabíne.

Ahoj Tomáš, skús sa nám trošku predstaviť…

Ahojte, mám čerstvo 25 rokov a originálne som z Bratislavy, z Petržalky, odkiaľ sme sa už pred takmer 15 rokmi s rodičmi a so sestrou presťahovali do Pezinka. Okrem futbalu sa venujem ešte stále štúdiu. Študujem informatiku na UK.

1. Momentálne chytáš za PŠC Pezinok tretiu sezónu. Čo Ťa presvedčilo, aby si sa v auguste 2023 presunul do PŠC Pezinok z Rakúska?

Veľkú úlohu zohrala situácia klubu, v ktorom som v Rakúsku hral. Už po prvých pár mesiacoch bolo cítiť finančné problémy a v decembri už bol A tím, ktorý hral tretiu ligu, úplne rozpustený. Rozhodol som sa vtedy ostať s B tímom, ktorý hral 6. ligu. Sezónu sme bez tréningov dohrali, no ale po sezóne, aj béčko rozpustili a ostal som voľný a po všetkom čo sa stalo som nemal veľmi chuť pokračovať s futbalom. Nakoniec mi zavolal náš kapitán a možnosť hrať za moje mesto sa mi zapáčila a vyhovovalo mi, že nebudem musieť veľa cestovať.

2. Ako si spomínaš na svoje futbalové začiatky? Kedy si začal? Kto Ťa priviedol k futbalu? Čo Ťa formovalo najviac počas mládežníckych rokov? V ktorom klube si začínal?

Taký prvotný kontakt s futbalom bol v škôlke, kde sme hrali futbal skoro stále. Avšak organizovane som začal s futbalom, keď som mal 6 alebo 7 rokov. Rodičia, keď videli, že ma to baví, tak chceli pre mňa to najlepšie. Prihlásili ma vtedy do akadémie Jozefa Vengloša, z čoho postupne vznikla FC Petržalka. Povedal by som, že najviac ma formovali ľudia v kluboch, v ktorých som hrával a hlavne tréneri. S niektorými sme spolupracovali aj 10 rokov a stále sme v kontakte – to sa potom veľa nalepí.

3. Spomínaš si na svojich trénerov pri svojich začiatkoch? Je nejaký tréner, na ktorého si pamätáš resp., že Ti pomohol niečím čo Ťa posunulo poriadne vpred?

Jednoznačne. Za takmer všetko čo som sa v mládeži o futbale naučil vďačím trom trénerom. Pánovi trénerovi Čaplovi a za brankárske vedomosti pánovi trénerovi Jančovičovi a Hajtmánkovi.

4. Pred Pezinkom si pôsobil v rakúskom klube Bruck an der Leitha, predtým v Rusovciach a začínal si v Petržalke. Čo Ti dala zahraničná skúsenosť v Rakúsku? V čom sa líšil futbal v Rakúsku v porovnaní so Slovenskom?

Z pôsobenia v Rakúsku mám zmiešané pocity. Predstavoval som si to totižto inak a veľa som musel obetovať, aby som si túto príležitosť nenechal ujsť. Predsa len bol to treťoligový rakúsky klub. Malo to, ale aj iné pozitíva – spoznal som nových ľudí, zlepšil som si nemčinu. Futbal v Rakúsku mi prišiel veľmi podobný, rozdiel bol hlavne vo veciach okolo futbalu – kvalita ihrísk, umelé osvetlenie, šatne. Toto bolo na inej úrovni aj v tej 6. lige. Čo sa mi páčilo boli zápasy v piatok večer pod umelým osvetlením.

5. Okúsil si aj príležitosti vo výberoch BFZ alebo reprezentáciu?

Býval som pravidelne súčasťou výberu BFZ. Do reprezentácie som sa ale nikdy nedostal.

6. Od začiatku si v bránke alebo čo Ťa priviedlo práve na post brankára? Bola to Tvoja voľba hneď od začiatku, alebo si skúšal aj iné posty? Mal si alebo máš nejaký brankársky vzor, ku ktorému si vzhliadal a vzhliadaš?

Čo si pamätám, tak áno, hneď alebo jednoducho krátko od kedy som začal s futbalom som bol brankár. Možno to fakt bolo tým, že sa mi nechcelo behať, ale skôr mám pocit, že som tak prirodzene potreboval vidieť na celé ihrisko a mať to pod kontrolou. Aj môj pradedko, ktorého som ale nikdy nevidel, bol brankár a dokonca aj tatino v rannom veku bol brankár, tak možno to máme v génoch. Neviem 😀

Prvý brankársky vzor bol Petr Čech. Videl som jeho rozhovor v telke a fascinovalo ma, že sa volá Čech a je pôvodom Čech… cez neho sa stala Chelsea mojim obľúbeným klubom.

7. Hovorí sa, že brankár je z polovice atlét a z polovice psychológ Ako pracuješ so svojou psychikou, napríklad po chybe alebo inkasovanom góle? Povzbudia Ťa spoluhráči?

To je pravda. Zo začiatku bol pre mňa futbal psychicky veľmi ťažký . Zvykol som zvracať pred každým zápasom/turnajom, každá chyba bol pre mňa koniec sveta. Časom sa to naučil znášať lepšie, ale bol to proces. Pochopil som, že chyby sú bežné a ľudské a naučil som sa, že nemôžem nechať ovplyvniť chybou celý výkon. Stalo sa a vybavené. Po zápase sa k tomu môžem vrátiť a poučiť sa, ale cez zápas je dôležitý len prítomný moment. Spoluhráči vždy podporia. To pomôže tiež.

8. Ako vyzerá Tvoj typický brankársky tréning? Na ktoré aspekty (reflexy, hra nohami, rozohrávka) kladie tréner brankárov v súčasnosti najväčší dôraz?

Brankársky tréning máme vždy zacielený na nejakú špecifickú činnosť. Často to, ale býva kombinácia hry nohou a potom riešenie zápasových situácii. To čo potrebujeme.

9. V súčasnosti sa od brankárov vyžaduje čoraz viac, najmä výborná hra nohou. Ako vnímaš túto evolúciu Tvojho postu? Si s tým úplne vpohode? Dovolíš si nejakú kľučku na súperovho hráča?

Kľučku si síce nedovolím, ale napriek tomu som s touto evolúciou v pohode.  Myslím si, že nohou relatívne viem a nerobí mi zásadný problém ani slabšia noha. Ono vlastne v čase keď som bol ešte v prípravke, tak bol Manuel Neuer fenomén a tréneri hneď od nás vyžadovali vysoké postavanie a zapájať sa do hry. Často sme sa potom zapájali do tréningu aj s tímom do rôznych ukazovačiek a prihrávkových cvičení, aby sme sa zlepšili.

10. Ako by si opísal teraz atmosféru v kabíne? Momentálne sa Vám ako tímu veľmi nedarí, aké sú napriek tomu ciele tímu do dnešného zápasu (Jakubov), ale aj do jarnej časti sezóny?

Atmosféra je napriek situácii dobrá, čo je podľa mňa dôležité. Držíme spolu a chceme spoločne vyhrávať, skôr či neskôr to príde. S Jakubovom je cieľ jasný, vyhrať. V jarnej časti verím, že po úvodných kolách bude cieľ čo najlepšie sa umiestniť a nie odvrátiť zostup.

11. Ktorý zápas v Tvojej doterajšej kariére považuješ za svoj osobne najvydarenejší a prečo?

Asi ešte zápas za Rusovce, proti Rohožníku, ktorý proti nám nastúpil doplnený s hráčmi Skalice alebo Senice. Rohožník bol vtedy favorit na postup do 2. ligy, neviem či sezónu na to nakoniec aj nepostúpili. My v Rusovciach sme boli na tom práve naopak. V ten zápas mi všetko vychádzalo, nikto mi nevedel dať gól a ešte sme aj v závere dali gól na 1:0 a vyhrali zápas.

12. Máš 25 rokov, čo je pre brankára stále sľubný vek. Aké sú Tvoje osobné futbalové ciele a ambície do budúcna alebo sny?

Od mala bol futbalový cieľ obliekať dres Chelsea, ale ten som si nakoniec musel kúpiť sám 😀 Popri štúdiu už futbal nebol taká priorita ako kedysi a teda osobné ciele už vo futbale veľmi nemám. Skôr by som povedal, že cieľ tímu sa stáva aj mojim cieľom.

13. Máš nejaký odkaz pre mladých začínajúcich brankárov? Alebo odkaz pre kabínu či realizačný tím?

Začínajúcim brankárom by som chcel odkázať nech na sebe pracujú a tým nemyslím len futbal. Buďte sebavedomý a nesústreďte sa na veci čo neviete ovplyvniť. Ušetrí Vám to veľa energie na zlepšenie toho čo ovplyvniť viete.

Tomáš, ďakujem Ti veľmi pekne za rozhovor, nech sa Ti darí v osobnom živote, ale aj v tom futbalovom spoločne s tímom.