Jarná časť viacerých súťaží je v plnom prúde, rovnako tomu je aj v mládežníckom futbale. Počas najbližšieho obdobia bude našim cieľom priblížiť vám príbehy ľudí, hráčov a trénerov, ktorí pôsobia v pezinskom klube. Dnes začneme rozhovorom s trénerom starších žiakov Imrichom Nagyom a jeho synom Samuelom, ktorí majú futbal v rodine. Ako prvý na otázky odpovedal tréner.
S futbalom ste začínali ešte v Pezinku, aké boli vaše začiatky?
V tom čase to bolo skôr o partii, a teda priviedli ma k nemu kamaráti. Chalani začali hrávať futbal a keď som mal 10 rokov, tak som sa k nim pridal. Skúšal som aj basketbal a tenis, ale nakoniec som ostal pri tom, čo ma bavilo najviac. Svoje futbalové začiatky som pochopiteľne spojil s PŠC Pezinok.
Postupne ste prestúpili do Dubovej, rakúskeho SC Rohrau, Grinavy a Limbachu. Dnes trénujete deti v Pezinku. Nechýba vám hráčska kariéra?
Vôbec mi nechýba. Akurát občas si zahrám za starých pánov, ale že by som mal niekde hrávať, to už nie je pre mňa. Taktiež som limitovaný zraneniami. Niekedy je časovo náročné skĺbiť trénerstvo s osobným životom, ale keď vidím, že chalani sú všetci nachystaní, čakajú na mňa, chcú trénovať a makajú, tak vtedy to oveľa viac baví aj mňa. Oni ma nabíjajú pozitívnou energiou.
Práve v trénerských štruktúrach v Pezinku pôsobíte už 7 rokov. Čo vás najviac motivuje v tejto práci?
Deti. Chcem, aby z nich boli nielen dobrí športovci a ostali čo najdlhšie pri futbale, ale aj aby sa z nich stali slušní ľudia. To je môj cieľ. Napríklad aby vedeli pozdraviť dospelého človeka alebo aby sa na ihrisku slušne správali. Je pravdou, že celé je to hlavne o futbale, ale dôležité je aj prijať kritiku, stať sa pokorným, vedieť sa správať, a toto všetko potom neskôr môžu odovzdať mladším chalanom.
Aktuálne trénujete družstvo U15 “A”. Ako sa vám darí v tejto sezóne?
Táto sezóna je pre nás slabšia. Štvrtinu tímu tvoria hráči s ročníkom narodenia 2007, ktorí by však mali tvoriť gro tímu. Ostatní sú mladší chalani, ale verím tomu, že naberú skúsenosti a budúci rok budú lídri súťaže starších žiakov. Našim cieľom v tejto sezóne je nebáť sa fyzicky silnejších súperov, pretože ich prevaha nehovorí o futbalovej vyspelosti. V súťaži sú len dva tímy, ktoré sú futbalovo na vyššej úrovni, ale inak je súťaž vyrovnaná. V minulej sezóne sme boli s tímom mladších žiakov tretí. Preto si veríme a chceme v ďalšej sezóne uhrať pekný výsledok.
Veľkých víťazstiev ste zažili určite viacero, ale aký bol váš najpamätnejší moment v rámci trénerskej kariéry v Pezinku?
Bol to zápas proti mierne lepšiemu súperovi z Ružinova, kedy sme na polčas prehrávali 0:4. Nakoniec sa zápas skončil výsledok 3:4, ale keby sa hralo o 10 minút dlhšie, tak by sme určite vyrovnali. Chalani si po polčase začali veriť, súpera sme zatlačili a zmohol sa iba na odkopávanie lôpt. Hoci sme prehrali, ale bol som spokojnejší s výkonom, ako keď nad niekým vyhráme 1:0 s utrápenou hrou. Pre mňa to bol najväčší trénerský zážitok, ako chalani tvrdo makali v druhom polčase. Nezlomnosť a 100 % výkon, skrátka tak by sme mali hrať v každom zápase.
Máte nejaké osobné trénerské ciele v Pezinku, alebo pomýšľate aj nad trénovaním v iných kluboch?
V Pezinku trénujem už 7 rokov a pomaly sa môj trénerský čas blíži ku koncu. Vedeniu klubu som dal sľub, že chlapcov, ktorých poznám od ich detstva, dovediem do dorastu. Potom asi skončím. Vnímam to tak, že im to dlhujem. Robím to hlavne kvôli môjmu synovi Samovi, aby som s ním bol čo najčastejšie. Raz si chcem užiť to, že on bude hrať zápas a ja budem „len“ sedieť na tribúne a sústrediť sa len na neho. Teraz sa sústredím na celý tím, všetkých chalanov, pretože bez ohľadu na to, či je Samo môj syn, tak všetci hráči sú pre mňa rovnocenní.
Imrovi ďakujeme za rozhovor a presunieme sa k jeho synovi Samuelovi.
Je otec dobrý tréner?
Áno. Na tréningoch sa mi páči, že v nich máme aj silové veci, ale aj herné. Tiež to čo nám chýba v zápase, tak vždy dotrénujeme ďalšie týždne na tréningoch.
Ale býva na vás aj prísny?
Hlavne keď máme kondičné tréningy.
Čo povieš na kvalitu súperov v súťaži? Sú v nej prevažne ťažší súperi?
Podľa mňa každý súper je zdolateľný okrem dvoch tímov, ktoré naozaj hrajú pekný futbal – IMAS a Malacky.
Určite máš nejaký hráčsky sen, kam by si to chcel v kariére dotiahnuť?
Manchester United.
Na záver niečo na odľahčenie, čo ti ako prvé napadne, keď niekto povie PŠC Pezinok?
Vybaví sa mi futbal a dobrí kamaráti. Ale tiež, že je to klub, za ktorý hrávam.
Samo, aj tebe ďakujeme za rozhovor a prajeme veľa víťazstiev v tejto sezóne.
