[FUTBAL MAJÚ V RODINE]. Otec Miroslav Lukáčik a synovia Patrik, Martin a Richard
Minule sme si v rámci novej rubriky „Futbal majú v rodine“ predstavili rodinu Nagyovcov, dnes sa viac pozrieme na rodinu Lukáčikovcov. Otec Miroslav je trénerom družstva mladších žiakov „B“, pri ktorom mu asistuje syn Patrik. Ďalší syn Martin je hráčom pezinského staršieho dorastu a Richard pôsobí v družstve U17. Niet pochýb o tom, že futbal majú v rodine. A viac nám o futbale povedali v rozhovore.
MIROSLAV LUKÁČIK
Tréner U13 „B“
V minulosti ste nemali bohatú hráčsku kariéru, ako ste sa dostali ku trénovaniu?
Po zranení som musel ukončiť svoju hráčsku kariéru. Chvíľu som hral aj so starými pánmi, ale rozmýšľal som ako to bude ďalej. Doma som mal troch chlapcov, ktorí hrávali futbal a bolo treba sa im venovať, voziť ich na tréningy a podobne. Na štadióne som teda strávil mnoho času a tím som poznal nielen zvonku z pozície diváka, ale aj zvnútra. Mal som tiež úzky kontakt s trénermi. Následne prišla ponuka, či nechcem trénovať a zobrať nejaký tím, tak som si povedal prečo nie. Zvážil som pre a proti, vyskúšal som to a našiel som sa v tom. Práca s deťmi ma baví.
Bol aj váš otec alebo dedo futbalovo založený?
Boli veľkí fanúšikovia futbalu, ale sami ho nikdy nehrali.
Prejdime ku vášmu družstvu mladších žiakov U13 “B”. Po jeseni ste bol spokojný s výkonmi aj prístupom chlapcov, prevláda aj teraz spokojnosť s nasadením a výkonmi?
Na jeseň sme museli chlapcov pretvoriť, aby sme z nich vytvorili tím. Po prvých zápasoch sa to začalo uberať správnym smerom a viackrát sme dokázali ustáť tlak lepších súperov, čo nás zocelilo a povzbudilo pre ďalšie snaženie. Teraz na jar sa nám podarilo vyhrať posledné zápasy, takže momentálne v tíme vládne dobrá nálada. Každý z hráčov je individualita a snažíme sa ich posunúť dopredu v tom, čo im chýba. Deti prešli za posledný rok veľký kus cesty a stále sa zlepšujú. U väčšiny chlapcov vidno výkonnostný posun dopredu, sú rozumnejší v hre a viac počúvajú naše inštrukcie.
Vieme, že pri trénovaní vám pomáha syn Patrik. Ako sa zrodila táto myšlienka?
Prišiel silný ročník a veľa detí do tímu. Bolo potrebné venovať im viac pozornosti. Pri takom počte z toho vyplynulo, že by sa mi hodil asistent, a tak som oslovil syna Patrika. Vieme sa doplniť, vieme si pomôcť a veľa vecí prediskutovať. Čo nevidím ja, vidí on. Deti majú oveľa viac individuálneho prístupu od trénerov, čo ich rýchlejšie posúva dopredu. A vidno to aj na ich výkonoch.
PATRIK LUKÁČIK
Asistent trénera U13 „B“
Je jednoduché spolupracovať s otcom pri trénovaní chlapcov?
Pre mňa osobne áno. Samozrejme je to iné, ako keby som spolupracoval s iným trénerom. Niektoré veci nepreberáme tak, ako by to možno preberali iní tréneri, ale zase iné veci si povieme bližšie.
Ako by ste zatiaľ zhodnotili doterajší priebeh sezóny v kontexte výkonov vášho tímu?
Zo začiatku sme trénovali jednoduché prvky. Prichádzali nové výzvy pre chlapcov a my sme s radosťou videli ich pokroky. Veci čo sme s nimi trénovali mali význam, pretože ich prenášali do zápasov. Zmenili svoje vnímanie futbalu a hrali ako jeden tím. Po posledných opatreniach v zime sa mierne zhoršila dochádzka hráčov, prišli choroby a podobne. Tí čo však chodili pravidelne, tak výkonnostne odskočili ostatným a postupne sme začali pociťovať väčšie rozdiely medzi chlapcami.
Ako sa vám pozdáva pohľad na futbal z pozície trénera. Vidíte sa v tejto role aj v budúcnosti?
Je to zaujímavé sledovať futbal z pohľadu trénera, rozdávať inštrukcie a viesť tím. Trénovanie je pre mňa obohacujúce, takže si myslím, že áno. Či ako asistent trénera, alebo možno aj ako hlavný tréner v budúcnosti.
Futbalová rodina Lukáčikovcov, zľava syn Richard, otec Miroslav, syn Martin a syn Patrik
MARTIN LUKÁČIK
Hráč starších žiakov U19
S futbalom si začínal na Cajle, kto ťa priviedol k futbalu?
Priviedli ma k nemu spolužiaci aj rodičia. Odmalička ma vždy viac ťahalo k futbalu, keďže doma máme futbalovú atmosféru. Keď som bol mladší, tak som aktívne hrával stolný tenis a aj som plával, ale nakoniec som sa rozhodol pre futbal.
V mládežníckej kariére si potom ďalej pôsobil aj v Modre a dnes si v Pezinku. Toto je tvoja posledná sezóna v staršom doraste. Kam povedú ďalej tvoje kroky?
Keď sa dostanem na školu do Brna, tak by som chcel tam pokračovať v kariére. Ak ma tam neprijmú, tak pôjdem študovať do Bratislavy a futbalovo by som chcel pokračovať v Pezinku, v seniorskom béčku.
Uvažoval si aj nad trénovaním alebo chceš ešte hrávať?
Mojou prioritou je teraz hrať futbal a nad trénovaním som neuvažoval.
Ďakujeme všetkým členom rodiny Lukáčikovcov za rozhovor a prajeme veľa víťazstiev v hráčskych i trénerských kariérach.
