Prvý krát sa náš klub v dorasteneckej kategórií dostal do II.ligy a odohral v nej 15 zápasov. Začína vytúžený oddych a opäť zimná príprava, ktorá bude pre túto kategóriu kratšia ako zvyčajne. Vyspovedali sme preto trénera U19 Borisa Hujberta, aby nám povedal viac o jesennej časti sezóny.
1. Pán tréner, aký rozdiel vidíš medzi 2. a 3. ligou?
Tak je to známe že 3.liga BFZ je asi najslabšia 3.liga dorastu na západnom Slovensku a možno aj všeobecne na Slovensku. Na porovnanie si dovolím povedať že minulú postupovú sezónu sme odohrali 22 kôl a z toho akú takú kvalitu mali len možno 4 zápasy, kdežto v 2. lige sme za jeseň odohrali 15 kôl a každý jeden zápas bol pre nás veľkou školou a mal neporovnateľnú kvalitu. 2.liga je rýchlejšia, agresívnejšia, silovejšia a najmä mužstvá v nej sú takticky disciplinovanejšia celkovo je už v lige cítiť futbalovosť, že to nie je len živelná hra na náhodu a každý si môže robiť čo uzná za vhodné. Bohužiaľ 3.liga BFZ nás vôbec nepripravila na prechod o ligu vyššie. Čo nám minulú sezónu stačilo, a kde sme si mohli dovoliť spraviť aj chyby, teraz je to úplne iná pesnička, tu nás súper potrestá aj za tu najmenšiu nepozornosť. Aby som to zhrnul, rozdiel je neporovnateľný, a aj keď sme vedeli pred sezónou že liga bude ťažšia až samotná súťaž nám ukázala realitu…
2. Ak by si mal poukázať na 3 veci, v čom je 2.liga iná, ktoré by to boli?
Ako som spomínal je to rýchlosť, agresivita, sila a taktická vyspelosť mužstiev. Rozdiel je v tom že hráči, s ktorými sa rovnáme hrajú na tejto úrovni od malička, či v 1.lige žiakov alebo sú dlhoročnými účastníkmi 2.ligy resp. 1.ligy dorastu, kdežto naši chalani si na toto tempo len zvykajú a je to pre nich niečo nové. Ale pozitívom je že po ťažšom úvode sme sa zápas čo zápas zlepšovali a vedeli sa už týmto spomínaným atribútom prispôsobiť.
3. Ako by si zhodnotil prístup svojich hráčov v 2.lige…(disciplína, športový prístup, psychika, tímový duch)
Tak od prvého tréningu tam určite bolo odhodlanie, tešili sme sa na niečo nové. Aj keď úvod prípravy nebol podľa mojich predstáv nakoľko niektorý chalani boli ešte na dovolenkách a úvodný týždeň, až dva sme neboli v kompletnom zložení, ale od sústredenia sme pracovali na 90% s kádrom na novú sezónu. Prípravné zápasy sa javili že mužstvo bude mať svoju silu ale pred začiatkom súťaže sa nám rozpadla úplne koncepcia vinou vážneho zranenia na tréningu nášho hrotového útočníka a na to sa potom už len nabaľovali zranenia a vážne choroby plus odchod jedného hráča na študijný pobyt do Anglicka.
V podstate aj keď sme mali ťažký začiatok chalani stále na tréningoch pracovali naplno a verili že sa to zlomí poctivou prácou v tréningovom procese. Po tejto stránke im nemôžem nič vytknúť, jednoducho liga bola oveľa kvalitnejšia a preto sme aj v tréningoch nabádali chalanov k vyššej intenzite aby sme sa dokázali prispôsobovať tempu zápasov a snažili sa zdokonaľovať detaily v herných činnostiach a najmä taktickú vyspelosť…
4. Čo Tebe ako trénerovi sa Ti páči na 2.lige? V čom Ťa zaujala najviac?
Tak ako pre chalanov bola 2.liga aj pre mňa ako trénera úplne niečo nové. Ako hráč som ju v mladosti sám hrával, ale to už je dávno a je rozdiel byť hráčom a plniť úlohy trénera, ako byť tréner a dávať úlohy hráčom :). Každopádne ako chalani aj ja som sa musel a každý jeden zápas musím vo veľa veciach učiť. Každý jeden zápas je pre mňa výborná škola do ďalšej trénerskej kariéry. Tak ako už aj vyššie spomínam tá liga aj keď stále je to len dorastenecký futbal podobá sa už takému ozajstnému futbalu, kde musíme byť stále koncentrovaní, pripravení a ísť na hranicu svojich možností a schopností. Ak niečo podceníme tak to dopadne, že prehráme rozdielom dvoch tried… 2.liga ma zaujala hlavne svojou kvalitou aj keď to asi nebolo prekvapením oproti našej 3.lige, ale nečakal som že tam je až taký výrazný odskok. Tu je každé jedno mužstvo už dobré a nestačí si prísť v sobotu len “odohrať” zápas ako to bolo minulú sezónu. Takže verím, že aj naši hráči tak ako aj ja chceme hrať už len takéto zápasy, ktoré z nich budú robiť lepších hráčov a z nás lepších trénerov. Ja osobne (a verím, že ani chalani) by sme sa už neradi vrátili do 3.ligy dorastu lebo je to nie krok späť, ale 10 krokov…
5. Ako si užívate spoločný čas cestovania autobusom? (popíš čo sa deje
)
Tak jesennú časť sme mali zatiaľ iba 3 “výjazdy” autobusom, ale tým že vonkajšie zápasy sa začínajú o 10:00 a už to nie je len cestovanie do BA a okolia musíme vyrážať na zápasy ráno o 7:00 čo je pre chalanov ešte veľmi skoro tak v autobuse ešte často krát podriemkavajú poprípade majú reprák a počúvajú hudbu ale je to ešte skôr také pokojnejšie ako nejaká divočina plná pikošiek. Tie aj tak vždy ostávajú v kabíne a nemôžu ísť na verejnosť ale tak ako som vravel chalani ešte často ráno nastupujú s karpinami a v hladine alfa do autobusu takže cesty na zápas sú v pokojnom duchu.
6. Na čo bude zameraná zimná príprava?
V zime sa hlavne zameriame na dobitie kondičných bateriek aby sme vedeli udržať tempo v ligovom zápase počas celých 90min so súperom poprípade ho ešte prevýšiť, ale najmä súťaž nám dala zrkadlo že musíme sa veľmi zlepšiť v herných činnostiach ako je prvý dotyk a presnosť prihrávky. To je základ úspechu a budeme na tom poctivo v zime makať a zlepšovať najmä v prípravných zápasoch aj herný prejav, kompaktnosť a súčinnosť mužstva v rôznych herných situáciách.
7. S akou víziou a náladou idete do ďalšej časti sezóny?
Do jarnej časti ideme určite s odhodlaním spraviť všetko pre to aby sme súťaž udržali, lebo Pezinok ako mesto a klub ako PŠC si zaslúži mať dorastenecké mužstvá v 2.lige. Porovnávať sa s mestami ako Skalica, Komárno, Martin, Púchov atď… Je to radosť hrať takéto zápasy a hlavne veľká časť mužstva je ročníkovo tak že ak by ostali po kope a nasajú tento rok skúsenosti tak budúci rok by isto mohli byť v tabuľke pokojne vyššie. Hlavne je to aj motivácia pre všetky ostatné deti v našom klube aby na sebe pracovali a zlepšovali sa lebo pri prechode do dorastu by vedeli a mohli sa tešiť na výborné a ťažké zápasy aké hráme teraz my. Verím že táto súťaž formuje a isto lepšie prípravy našich hráčov aj do budúcna pre naše “A” mužstvo poprípade prečo nie aj vyššie…
Na záver by som chcel ešte poďakovať aj trénerovi Rišovi Slezákovi. Po neúspešnom úvode a vstupe do sezóny sme ho oslovili so žiadosťou o pomoc. Ako Pezinčan nám “podal pomocnú ruku”. Popri práci vo svojom klube kde aktuálne pôsobí si našiel čas aj na nás a pomáha nám na tréningoch. Ak mu to čas umožní aj na zápasoch svojimi postrehmi a skúsenosťami. Tak isto chcem poďakovať kondičnému trénerovi Enrikovi Okruckému, ktorý je pri mužstve od leta a veľmi ho to chytilo a je taký ten pozitívny element v našom trénerskom štábe. A v neposlednom rade vedúcemu mužstva Marošovi Borzovi, ktorý pôsobil pri mužstve od môjho začiatku od U17 3,5 roka a aj jeho pomocou a zanietením pre futbal sme mužstvo dostali do 2.ligy. Poďakovanie za celú kabínu patrí aj predsedovi klubu Ernestovi Meszárošovi, za maximálne úsilie, ústretovosť a vytvorené podmienky, ktoré sú v možnostiach a schopnostiach klubu. Ďakujem.
Ďakujem za Tvoje zhodnotenie sezóny a držíme palce do ďalšej časti, nech PŠC Pezinok je v II.lige SFZ – tam kde patrí.
