Prinášame Vám rozhovor s dlhoročným hráčom a kapitánom PŠC Pezinok A – Miroslavom Kaňukom. V našom klube má okrem svojej hráčskej kariéry aj funkciu šéftrénera brankárov, ale aj trénera brankárov mužských tímov, ale aj dorastenecké kategórie. Prezradil nám čo to o svojich začiatkoch, kariére brankára, ale aj to ako to všetko zvláda a stíha.
1. Ste náš dlhoročný hráč – momentálne pilier obrany a kapitán. Zároveň ste aj šéftréner brankárov a tréner brankárov dorastu a mužov. Povedzte nám ako toto viete všetko skĺbiť so svojou prácou?
Fúha, veľmi ťažká otázka. Čo sa týka zodpovednosti, tak chalani v kabíne, ako aj tréneri vedia, že sa môžu na mňa v čomkoľvek obrátiť, či už na ihrisku alebo aj mimo neho, vždy sa im snažím byť nápomocný, tak aby to prospelo im či už na ihrisku alebo v osobnom živote. Na ihrisku či už v tréningovom procese alebo v zápase sa snažím chalanov vyhecovať, povzbudiť, ale keď treba, tak aj pokarhať, proste spraviť všetko preto, aby sme boli spoločne ako tím úspešný. Čo sa týka líderstva v obrane, myslím že ono tak nejako príde aj samo, čím viacej zápasov hráte, čím viac počúvate skúsenejších hráčov, ktorí Vám chcú poradiť, čím viac aj sledujete tých lídrov, s ktorými som hrával v minulosti, tak sa to nejako na mňa nalepilo a presne tie veci, čo som sa ja naučil, tak sa snažím robiť na ihrisku a odovzdať ich ďalej.
3. Ste taký prirodzený líder družstva, máte bohaté skúsenosti zo svojej kariéry, čo a ako sa snažíte toto všetko odovzdávať svojim spoluhráčom?
Neviem či moja „kariéra“ bola bohatá ( smiech ), ale musím povedať, že počas nej som sa stretol s naozaj veľmi dobrými hráčmi, ktorí boli naozaj veľkí lídri vo svojich mužstvách a som rád, že som sa mohol od nich veľa naučiť na ihrisku, v kabíne, ale aj v súkromnom živote. Musím spomenúť, že keď som vstúpil do mužského futbalu do II. ligy v FC Petržalka, tak som prišiel do kabíny a uvidel som tam hráča, osobnosť a je to Martin Mikulič, ktorí si zahral skupinovú fázu Ligu Majstrov za Petržalku. Byť s ním už len v kabíne bola pre mňa veľká česť a vidieť jeho veľkú profesionalitu, ale hlavne aj pokoru po tom všetkom čo dokázal bolo pre mňa veľmi úžasné a som rád, že aj od neho som sa mohol učiť. Ďalej ma moja kariéra zaviedla na hosťovanie do PŠC Pezinok a tam som mohol vidieť ďalšieho veľkého hráča Tomáša Novotného, ktorý hrával dávnejšie najvyššiu slovenskú ligu, od ktorého sa učili aj moji už bohužiaľ bývalí spoluhráči bratia Rišo a Braňo Hulákovci a oni zasa, keď som sa vrátil po dlhej dobe do Pezinka, tak naučili mňa veľa vecí začo som im veľmi vďačný. Takže odpoveď na Vašu otázku, že čo a ako sa snažím odovzdať mojím spoluhráčom, tak je to zo všetkých tých mojich skúseností a od všetkých tých lídrov niečo ( úsmev ) .
4. S ohľadom na to, že Vaša vlastná kariéra bola spojená s pozíciou brankára, ako táto skúsenosť ovplyvňuje teraz Vašu prácu s brankármi v Pezinku?
Treba povedať, že ja som s futbalom začínal v 5 rokoch ako hráč. Potom som sa v 15-tich rokoch stal brankárom, až kým som neprišiel späť do Pezinka, kde som opäť začal hrávať. Ovplyvňuje to veľmi, nakoľko mňa bavila aj tá brankárska pozícia a hlavne som nechcel úplne vypadnúť od brankárskeho remesla, tak som chcel aspoň ostať pri trénovaní brankárov. Našťastie mi to bolo umožnené a som za to veľmi rád, že aspoň takto sa môžem vrátiť k tomu, čo som niekedy robil (úsmev)
5. Čo vás motivovalo prejsť k trénovaniu brankárov po aktívnej kariére na tejto pozícii?
Ako som spomenul, nechcel som úplne vypadnúť od brankárskeho remesla, chcel som pri ňom ostať a veľkú zásluhu má na tom aj môj veľmi dobrý kamarát Pali Hrnčiarik momentálne tréner brankárov v A-mužstve v DAC Dunajská Streda, ktorý ma veľmi veľa naučil ešte za pôsobenia v Petržalke. Beriem si od neho inšpiráciu, nakoľko pôsobil vo viacerých zahraničných kluboch a ako tréner brankárov veľmi kvalitne vyrástol a som rád, že sa môžem od neho učiť.
6. Čo považujete za najdôležitejšie pri odovzdávaní skúseností mladším brankárom? Aký je ich potenciál a na čom spoločne pracujete?
Ja som sa za tu moju „kariéru“ naučil, že môžeš byť hocijako dobrý hráč, brankár alebo tréner, ale hlavne treba zostať dobrým a pokorným človekom, tvrdo na sebe makať a pri troške šťastia sa potom ten úspech dostaví a toto sa snažím odovzdať aj ďalej.
7. Aký je váš odkaz pre mladých brankárov, hráčov v poli, ktorí snívajú o úspešnej kariére a možno raz budú stáť na mieste, kde ste kedysi stáli Vy?
Odkaz je jednoduchý, ale zároveň aj veľmi ťažký, pretože je to v podstate jednoduchý plán, ale niekedy sa veľmi ťažko realizuje. Treba na sebe hlavne tvrdo a bez výhovoriek makať. Treba byť ochotný sa učiť a počúvať skúsenejších, ktorí Vám chcú poradiť a pomôcť
Ďakujem Ti veľmi pekne za rozhovor, nech sa Ti darí, nech máš radosť z trénerstva, ale samozrejme aj úspechy s tímom mužov, ale aj v súkromnom živote.
Partneri klubu
Odporúčame
