ROZHOVOR S TRÉNEROM BORISOM HUJBERTOM – TRÉNEROM MAJSTROVSKEJ U19 2025/2026

Klubové novinky, Mládež, Odporúčame
20. októbra 2026

Boris, gratulujeme k vynikajúcemu úspechu, víťazstvo v III.lige nie je jednoduché a Vám sa to podarilo s tímom U19 už 2x😊. Gratulujeme!

Boris, máte pred sebou posledný zápas, no postup do 2. ligy už máte vo vrecku. Aké pocity vo Vás momentálne prevládajú? Opustil Vás už ten najväčší tlak – stres?

Som rád, že sme to zvládli už v domácom zápase a do Malaciek môžeme ísť bez tlaku a môžeme dať hlavne väčší priestor chalanom, ktorí poctivo trénovali, no mali menšiu minutáž v priebehu sezóny, lebo za svoj prístup a tréningovú morálku si to zaslúžia. Tlak som ani nepociťoval, nebola podmienka ligu vyhrať, ale skôr to bolo o tom, že sme to chceli od začiatku sezóny všetci. Chalani boli výborne nastavení a od prvých kôl sme cítili, že potenciál na to máme, plus podmienky aké mali chalani vytvorené boli predurčené na to, že by sa to mohlo podariť. Takže po záverečnom hvizde s Jarovcami prišlo hlavne také veľké uvoľnenie, pokoj a radosť z chalanov, že sme to dokázali.

Po záverečnom hvizde v Malackách vypukne obrovská radosť. Budete oslavovať už v Malackách alebo necháte oslavy na domáci štadión pre svojich fanúšikov?

Tak vždy je ta pravá emócia najväčšia v danom momente, keď rozhodca ukončí rozhodujúci zápas čo bol s Jarovcami. Chalani si to z chuti užili priamo na ihrisku aj s hráčmi U17 kde si zakričali a oslávili víťazstvo ešte v kabíne. Ale za čo som naozaj rád, že išli takmer v plnom zložení aj večer spolu von ako partia a oslavovali titul. Ten zápas v Malackách si už skôr užijeme bez tlaku a zahráme si konečne futbal z chuti bez taktickej zviazanosti a prísneho koučingu. 😊 Na domácom štadióne si len najbližšie na majstrovskom mužskom zápase preberieme len pohár a medaily.

Ako by ste opísali túto konkrétnu sezónu? Bola v niečom ťažšia alebo špecifickejšia ako tá z pred dvoch rokov, keď ste postúpili 1x do II.ligy?

Vravel som to aj chalanom po zápase s Jarovcami v kabíne, že každý „titul“ bol iný. Prvý je vždy prvý, ale vyhralo ho mužstvo so silnými futbalovými individualitami, ktorý by to možno zvládli aj bezo mňa 😊. To mužstvo bolo od úvodu sezóny vyskladané na postup, bol to projekt ktorý som budoval 3 roky a doplnil ho o 2-3 hráčov. Tam by bol neúspech sklamaním.

Táto druhá partia bola o poctivej práci od prvého tréningu, a nakoľko sme skladali „nové“ mužstvo v lete a poznal som len pár chalanov nevedel som čo čakať od sezóny. O to viac je silnejšie že sa nám to podarilo a zatiaľ sme v sezóne prehrali iba jeden krát aj to nešťastne.

Bola za tým ozaj poctivá práca na tréningoch a nespočetne veľa hodín, video analýz, aby sme boli na ihrisku precíznejší a kompaktnejší ako tím.

Takže to zhrniem tak, že prvý titul bol o silných individualitách a vysokej kvalite jednotlivcov a ten druhý je veľkou mierou zásluha silného kolektívu, poctivej práce a mindsetu.

Ste jediný tréner, ktorý dokázal postúpiť do II.ligy 2x prakticky hneď po roku – prepísali ste históriu klubu PŠC Pezinok. Ako sa cítite v tejto pozícií?

Asi to bude teraz egoistické, ale budem úprimný. Chcel som to dokázať práve pre to, aby som dokázal sebe aj ľudom že to nebola náhoda. S klubom som od malička spätý, začínal som tu ako malý žiačik a zažil som tu veľmi veľa aj ako hráč, tak verím že po tomto úspechu už budem navždy spätý aj s klubovou históriou. Je za tým veľa sebaobetovania na úkor svojho voľného času a najmä mojej rodiny doma, že poctivá práca a príprava má význam a prináša výsledky, no žiaľ ako som spomínal je to vždy na úkor niečoho.

Na strane druhej nie je to iba moja zásluha. Je to zásluha celého klubu a hlavne mojich chalanov, že mi verili a nasledovali ma (aj keď to mali so mnou isto ťažké miestami), môjho realizačného tímu (Dano Federl – asistent trénera , Enrico Okrucký – kondičný tréner) , predsedu klubu, ktorého som denno-denne bombardoval s požiadavkami, hospodárov, ktorí to mali so mnou veľmi ťažké, ale vždy mi vyšli v ústrety a som rád, že na konci dňa, suma sumárum sa výsledok dostavil .

Váš asistent trénera – Daniel Federl bol pre Vás oporou počas celej sezóny. Ako zhodnotíte spoločnú prácu? Podľa čoho máte rozdelené úlohy počas sezóny? Bola to prvá spolupráca s Danielom alebo ste už pracovali spolu v minulosti?

Tak Dana som oslovil na začiatku leta, nakoľko ho poznám z čias keď som bol ešte aktívny hráč a trénoval ma. Poznal som jeho kvality a vedel som, že takého človeka ak chceme byť úspešný potrebujem. Úlohy sme si vždy rozdeľovali tak, aby to malo aj pozitívny vplyv na mužstvo, aby mali chalani zmenu a tréningový proces nebol stereotypný, ale rozmanitý. Vždy sme sa riadili podľa cieľov v týždennom mikrocykle a rozdelili si kto spraví úvodnú časť, kto hlavnú časť a podobne. A samozrejme vždy sme sa radili o zostave ako to vyskladať nakoľko, žiaľ celú sezónu sme bojovali so zraneniami a chorobami. Ani v jednom ligovom kole sme nehrali v kompletnom najsilnejšom zložení.

Ale čo bolo najdôležitejšie výborne sme sa dopĺňali aj v zápasoch kedy ja som bol ten impulzívny a on ten rozvážny 😊

Kategória U19 je špecifická – chlapci sú už prakticky muži, prechádzajú pubertou, majú školu, prvé lásky aj iné záujmy. Ako sa Vám darí a darilo udržiavať ich stopercentnú koncentráciu na futbal?

Vždy musíte tých chalanov zaujať a dať im niečo navyše než len „futbal“. Žiaľ doba je dnes iná ako keď som hrával ja futbal. Dnes musíte chalanom poskytnúť „servis“, niečím sa odlíšiť od konkurencie a pracovať na úrovni, alebo sa aspoň priblížiť podmienkam ako majú chalani v akadémiách v BA. Ukázať im, že to myslíte vážne, záleží Vám na spoločnom cieli a oni Vám to vrátia. Musím ich fakt pochváliť, že od prvého momentu spolupráce bol ich prístup a dochádzka na tréningy výborná! Trénovali sme niekedy aj v počte 21-22 hráčov. Dokázali že ak sa chce všetko sa dá, aj škola aj „frajerky“ aj futbal. To je základ úspechu, že chceli a vtedy je to radosť pracovať a výsledky sa dostavia. Ak by sme trénovali 6-8 dnes tu asi nerobíme tento rozhovor 😊

Ktorý moment v tejto sezóne bol pre tím zlomový? Bol tam moment, kedy ste si povedali: „Áno, tento rok tú 2. ligu naozaj dáme“?

Bolo veľa dôležitých momentov. Ale rodilo sa to tak nejak postupne. Veľmi dôležité boli víťazstva v jesennej časti! Hneď 2.kolo v ťažkom zápase proti Novej Dedinke kde sme polčas prehrávali 2:0 a otočili sme na 2:3 alebo tak isto vo Vrakuni keď sme v 88´ prehrávali 2:1 a otočili na 2:3. a posledné jesenné kolo doma s Malackami kedy sme vyhrávali 1:0 následne sme dostali ČK a súper vyrovnal na 1:1, ale dokázali sme strhnúť víťazstvo na svoju stranu v pomere 2:1. Tam som videl, že mužstvo má charakter a morálno-vôľové vlastnosti! Následne na jar sme zvládli zápasy kde sme na jeseň len remizovali a to hlavne s Račou doma, vtedy sme začali veriť, že to bude o tom jednom vzájomnou zápase s Jarovcami doma… A aj bolo…

Máte v tíme nejakého jasného lídra, ktorý drží kabínu pokope, alebo je tou najväčšou zbraňou vyslovene tímový duch celého kolektívu?

Ak chcete byť úspešní musíte mať v kabíne víťazné typy a lídrov ktorý zaberú a strhnú mužstvo v ťažších časoch. Tento kolektív je mix všetkého čo bolo treba. Nemali sme výrazného jednotlivca alebo individualitu ako mali Jarovce Martina Vašíčka. Ten ich ťahal celu sezónu a myslím, že bez neho by boli Jarovce iba priemerne. Ako som spomínal nám sa smola lepila na päty od 1.kola a vždy nám chýbal nejaký dôležitý hráč v každom jednom majstrovskom zápase. O to viac je to krajšie, že sme zabrali ako mužstvo a zvládli sme to. Boli aj lídri, boli aj pracanti a boli aj makači. Z každého rožku trošku a tak si to sadlo, že sme spravili jeden silný kolektív kde každý mal svoje miesto a bol veľmi platným a dôležitým členom tímu, aj keď mal nižšiu minutáž…

liga pre U19 v Pezinku nie je neznáma – znie to fantasticky, ale je to aj obrovský skok v kvalite, cestovaní a náročnosti. Čo to bude pre klub a pre Vás ako trénerov znamenať?

Dnes môžeme povedať že sa vraciame už do známeho prostredia a nie je to pre nás neznáma ako pred 2 rokmi. Liga je výborná a hlavne ak chceme stavať na našich odchovancoch je to výborná súťaž aj na prípravu a prechod hráčov z U19 do A mužstva. Pre klub je to isto prestíž a pre nás trénerov a hráčov sú to neopísateľné skúsenosti do ďalšej kariéry. Musíme sa na to poctivo pripraviť, vyvarovať sa chybám z minulosti, aby opäť toto pôsobenie nebolo iba jednoročné, ale aby sme sa postupne etablovali a usadili v II.lige SFZ – západ, lebo Pezinok ako mesto a PŠC ako klub si isto zaslúžia pôsobenie dorastu v tejto lige.

Veľká časť úspešnej U19 pravdepodobne vekovo prechádza k mužom. Budete musieť tím výrazne obmeniť, alebo plánujete stavať na kostre chlapcov z mladšej U17?

Určite kostra mužstva ostane pokope, ale boli by sme radi ak by sa nám podarilo mužstvo doplniť o 3-4 kvalitných futbalistov, ktorí by zvýšili konkurenciu v tíme a mohli by sme byť dôstojným súperom v lige. Je to veľmi veľký kvalitatívny skok na ktorý nás III.liga BFZ nepripravila a určite budeme potrebovať v úvode aj nejaký čas na adaptáciu tempa hry. Na druhej strane ak by sme doplnili kvalitu do tímu – čím väčšia kvalita v tréningovom procese tým lepšie tempo a adaptácia na ligu… Žiaľ sme v takom hluchom futbalom perimetri kde sa nám ťažko dopĺňajú hráči, lebo sme v blízkosti Bratislavy kde je veľa možnosti či 1.ligy alebo 2.ligy a v podstate smerom na Trnavu tu má dorast U19 iba Modra aj to v IV.lige.

Ak by ste mali poslať jeden odkaz fanúšikom PŠC Pezinok a rodičom chlapcov, ktorí Vás celú sezónu hnali vpred, čo by to bolo?

Vždy sú to len slová vďaky. Najmä rodičom za podporu, ochotu a pomoc s odvozom na zápasy vonku, najmä v zime keď sme nacestovali stovky kilometrov za súpermi a na tréningy do Rače za umelou trávou, na úkor ich vlastného času. Že chalanov podporovali, viedli ku športu a vytvárali im doma dobré podmienky, aby mohli športovať aj popri iných povinnostiach.

Verím, že sme ich svojou hrou bavili a páčila sa im a budú nás aj naďalej podporovať aspoň tak ako do teraz ak nie ešte o kúsok viacej lebo isto to budeme potrebovať!