DANIEL KANKA

No image
  • Základné informácie
    Člen siene slávy od 8.10.2022
    Dátum narodenia 22.7.1960
    Miesto narodenia Bratislava
    Hráčska kariéra VTJ Dukla Žatec, Kompa Senec
    Stopa v PŠC Pezinok Dlhoročný hráč
    Pozícia Brankár
    Najväčší úspech Postup do II. Slovenskej národnej ligy

Futbalový príbeh Daniela Kanku

  • Svoju futbalovú kariéru som začínal v Pezinku už ako mladší žiak. K futbalu ma priviedol môj o 6 rokov starší brat, ktorého vtedy trénoval pán Solga. Chodieval som sa pozerať na jeho zápasy, postupne som s ním začal trénovať a v siedmych rokoch som sa stal oficiálnym členom pezinského klubu. Odjakživa som bol brankárom. Inú pozíciu som ani neskúšal. Okrem Pezinka som pôsobil v dvoch iných kluboch. Počas vojny som bol súčasťou českého klubu VTJ Dukla Žatec, kedy sme ako vojenské kluby hrali II. Českú národnú ligu. Následne som od roku 1992 do 1997 pôsobil v klube Kompa Senec. Hneď potom som sa vrátil do Pezinka, kde som pôsobil ďalšie dva roky. Dokopy som odohral v Pezinku 21 dlhých rokov. Najlepšie sa mi z pezinských čias spomína na roky 1984 a 1985, kedy sme hrali II. Slovenskú národnú ligu. Po jesennej časti sme sa umiestnili v tabuľke na druhom mieste. Za pôsobenia Jána Lužáka sme patrili medzi lepšie tímy II. Slovenskej národnej ligy. Neskôr sme však vypadli, ale následne počas pôsobenia Dušana Jacka sme mali dobré futbalové obdobie, kedy sa nám podarilo znova postúpiť a hrali sme pomerne ťažké zápasy, na ktoré chodilo vyše 2 500 fanúšikov. Spomínam si, že keď sme išli do Hurbanova, tak nás Pezinčanov išlo 7 autobusov. To boli naozaj zlaté časy. Mal som možnosť hrávať s futbalistami, ktorí to dotiahli do profesionálnych tímov. Začínal som s Petrom Poláčkom, Petrom Michalcom a Jánom Lenertom, ktorí neskôr prestúpili do Interu. Taktiež s Miroslavom Markom, ktorý išiel hrať za Slovan Bratislava. Zápas, ktorý sa mi vryl do pamäti bol jednoznačne, keď sme hrali kvalifikáciu o postup do II. národnej ligy proti Interu Bratislava, kedy sme prehrali 1:2. O týždeň na to sme hrali na domácom štadióne v Pezinku a ja som v 85. minúte chytil penaltu. Výhrou 1:0 sme si zabezpečili postup. Vtedy sme týždeň nechodili do práce. V tomto období sme mali slabšie mužstvo a bol to naozaj úspech, že sme postúpili. Práve tento zápas bol môj najpamätnejší.