DUŠAN BERZEDI

No image
  • Základné informácie
    Člen siene slávy od 4.6.2022
    Dátum narodenia 19.10.1948
    Miesto narodenia Bratislava
    Hráčska kariéra ŠK Svätý Jur, Veľké Kostoľany
    Trénerská kariéra ŠK Svätý Jur, PŠC Pezinok
    Stopa v PŠC Pezinok Hospodár, tréner, funkcionár, predseda
    Najväčší úspech Postup s dorastencami do druhej ligy

Futbalový príbeh Dušana Berzediho

  • Hráčsku kariéru som mal prevažne spätú so Svätým Jurom. Najvyššiu súťaž, ktorú som hral, bola Divízia a na sklonku kariéry som bol hrajúcim asistentom trénera. Nabral som tam aj prvé funkcionárske skúsenosti a ako 34-ročný som odišiel do Pezinka trénovať družstvá žiakov. Neskôr som bol trénerom dorastencov a chvíľu som bol aj trénerom seniorského A-tímu. Za svoj najväčší trénerský úspech považujem, keď sa mi so staršími dorastencami v sezóne 1997/98 podarilo postúpiť do druhej ligy s čisto iba Pezinčanmi, čo sa nikdy predtým, ani potom nepodarilo. Mali sme skutočne kvalitný káder a prehrali sme iba jeden zápas v sezóne. Žiaľ v druhej lige sme boli iba rok a hneď sme aj vypadli. Po skončení trénerskej kariéry som bol funkcionárom, tajomníkom a pár mesiacov aj predsedom klubu. Avšak nemal som ambíciu byť predsedom, skôr ma bavila práca okolo klubu a štadióna. Približne v roku 1988 sa v klube zamestnala aj moja manželka Blažena a neskôr v ňom hrali aj synovia Ivan a Juraj. O osem rokov neskôr som začal robiť hospodára a v tejto funkcii som pôsobil až do roku 2018. Spolu som teda v klube pôsobil 36 rokov. Za ten čas sa v ňom vystriedalo približne 12 až 13 predsedov. Niektorí tu boli rok-dva, ale ja som vždy ostal a pomáhal im. Najlepšie sa mi spolupracovalo s predsedom Vladom Mikletičom, ktorý v pezinskom klube pôsobil od roku 2003 do roku 2011. Spolu sme sa starali nielen o areál, ale aj o seniorsky A-tím. Veď viackrát sme postúpili do druhej ligy, čo bola tretia najvyššia súťaž na Slovensku. Tiež si spomínam, že všetko čo bolo treba na štadióne urobiť, tak sa bez mihnutia oka porobilo a dodnes tam po nás ostali trávniky, ihriská, kabíny a mnoho iného. Boli to pekné časy. V tom období prevládala v klube priateľská atmosféra.

Povedali o ňom

  • Juraj Berzedi (syn, bývalý hráč PŠC): "Otec bol považovaný za pokojného trénera, ale bol aj extrémne prísny. Keď zakričal, tak bolo počuť aj muchu v kabíne. Mal prirodzený rešpekt pred hráčmi, ktorí dnes na neho s radosťou spomínajú. Vtedy jeho prísnosť ofrflali, ale dnes si uvedomujú, že s ním dosiahli veľké veci. Keď bol funkcionárom a hospodárom, tak mal nadštandardné vzťahy s funkcionármi iných klubov i rozhodcami. Do Pezinka chodili pískať najradšej, pretože ich tam čakala príjemná atmosféra a vždy všetko bolo perfektne pripravené. Takisto zaujímavé bolo, že predsedovia sa v klube viackrát menili, ale otec ostával a bol ich pravou rukou. Stále pomáhal klubu, neskôr mal na starosti celý areál a častokrát na štadión prišiel ráno o šiestej a večer sa vrátil domov o deviatej hodine. To dokazuje, že veľkú časť života spojil práve s klubom PŠC Pezinok. A nielen on. V podstate celá naša rodina bola úzko spätá s pezinským futbalom, pretože rodičia v klube pracovali a ich dve deti v ňom dlho hrávali."