MILAN MLYNEK
-
Základné informácie Člen siene slávy od 26.10.2019 Dátum narodenia 3.6.1941 Miesto narodenia Pezinok Číslo dresu 10 Hráčska kariéra Sokol Tehelne Pezinok/Slovan NV Pezinok/Lokomotíva Pezinok (1951 – 1969) – dnešný PŠC Pezinok Najväčší úspech 1.miesto v Divízii
Futbalový príbeh Milana Mlyneka
- Hrávali sme spolu s chalanmi z ulíc na pažiti a v žiackom veku som začal hrať v pezinskom klube. Mal som doma knižku o klube, a keď ma kamaráti zavolali, tak som sa veľmi tešil. V Pezinku som strávil celú kariéru okrem povinnej vojny a polročnej skúšky v Spartaku Trnava, ktorá nakoniec nevyšla, pretože kluby sa na prestupe nedohodli. V Trnave som už robil, býval, aj trénoval, ale zápasy som hral v Pezinku. Bol som na skúškach aj inde, ale vždy som sa vrátil späť „domov“. Už ako 17-ročný som hrával za pezinských mužov, čo som bral ako odmenu za tvrdú robotu. Svoju kariéru som ukončil v 28.rokoch, pretože som mal zdravotné problémy, ale príčinou boli aj iné dôvody. Klub sa o mňa postupne prestal starať a ja som to mal o to ťažšie, pretože v 17-tich rokoch som stratil oboch rodičov. Musel som robiť všetko sám, ale nemal mi kto vtedy poradiť. Samotného Malatinského som sa pýtal, či na to mám a on povedal, že áno, ale nakoniec to nevyšlo. Do ligy som sa nedostal, ale verím, že som na to mal. S mojou terajšou ženou sme sa stretávali počas mojej skúšky v Trnave, vtedy jej zomrel otec, tak som chcel byť pri nej. Potom som už ukončil kariéru, pretože keď chce mať klub dobrých hráčov, tak sa musí o nich starať. Jak žijú, čo žijú, čo robia, majú robotu a podobne. Keď tieto veci fungujú, tak je dobrý futbal. Pozitívnych zážitkov z Pezinka mám však veľmi veľa, napríklad sme viackrát nasadli do veľkej sanitky, ktorá vyzerala ako vojenská, a vnútri nás bolo spolu aj 30. Tou sanitkou sme išli na zápas na východ Slovenska a mali sme z toho obrovský zážitok najmä vďaka spoluhráčovi Michalcovi, ktorý ju vybavil. Mám na neho aj spomienku, keď chytil žabu a všetci sme sa stavili či ju zje, no on ju prehltol a bolo. Pamätám si, že som sa vrátil z jednej skúšky a Pezinok hral domáci zápas proti Novým Zámkom. Tréner Bulla mi povedali, že poď ideš hrať. Nemal som nič so sebou, tak mi spoluhráči požičali všetko vrátane kopačiek a išiel som. Súper potreboval na postup víťazstvo a my pre záchranu súťaže sme taktiež potrebovali vyhrať. Zvíťazili sme. Spomedzi spoluhráčov som bol najmenší a na ihrisku som hrával na viacerých pozíciách, ale najviac som bol stredový stredopoliar a rozohrával som všetky akcie. Viac ma bavilo prihrávať na góly a vytvárať príležitosti, ako by som góly strieľal. Napríklad aj ďalší člen siene slávy Štefan Slezák ťažil aj z mojich prihrávok.
Povedali o ňom
- Ján Guštafík (hospodár a vedúci prvého tímu): "Teraz ako som videl jeho fotografie, tak som si ho živo predstavil v tých časoch. Jeho pohyb, držanie tela, to nikdy nezabudnem. Išiel smerom dopredu, mal postavu a pohyb typického rýchleho rozohrávača."
- Fotogaléria
