ŠTEFAN SLEZÁK

No image
  • Základné informácie
    Člen siene slávy od 4.5.2019
    Dátum narodenia 8.1.1941
    Miesto narodenia Pezinok
    Prezývka Pišta
    Číslo dresu 10
    Hráčska kariéra Sokol Tehelne Pezinok, Spartak Dubnica, MDŽ Bratislava, Nové Mesto nad Váhom, MDŽ Bratislava, Lokomotíva Pezinok, Kysucké Nové Mesto, ZVL Žilina, Kysucké Nové Mesto
    Trénerská kariéra Kysucké Nové Mesto, Lokomotíva Pezinok, ZŤS Petržalka, Topoľčany, Senec, ŠKP Bratislava, Senec, Komárno, Pezinok, Senec
    Najväčší úspech nominácia do národného mužstva

Futbalový príbeh Štefana Slezáka

  • S futbalom sa začínal až ako žiak, keď som mal 12 rokov. Ako deti sme veľmi radi hrali futbal na sídlisku, síce som nebol zo športovej rodiny. V Pezinku bol mojim prvým trénerom pán Hubriš, ktorý sa ako aktívny hráč venoval aj trénovaniu. Po troch rokoch som sa išiel učiť do Dubnice nad Váhom, kde som bol taktiež tri roky. Tam som sa venoval viacerým športom. Okrem futbalu to boli hádzaná, atletika, ale nakoniec som sa dobre rozhodol. Keď som sa vyučil, tak som tam mal ostať pracovať tri roky, nakoľko oni mi dali zamestnanie. Potom ale v roku 1959 fabrika z MDŽ-tky (pozn. MDŽ Bratislava) zaplatila za mňa Dubnici. Následne som prešiel do Nového Mesta nad Váhom, kde bola plejáda Pezinčanov – Hlavina, Šefčík atď. V roku 1962 som sa vrátil naspäť do MDŽ-tky a o rok neskôr som prišiel späť do Pezinka za éry trénera Pukaloviča. Tu som bol necelé dva roky a následne som prestúpil do Kysuckého Nového Mesta, ktoré v tej dobe hralo prvú národnú ligu. Najprv ma nechceli pustiť, ale potom sa to podarilo s tým, že išiel aj Pezinčan Barták. Ten hrával v Trnave, a aj on ma presvedčil, že poď ideme tam skúsiť. Kysucké Nové Mesto vtedy hľadalo posily a pýtali sa na šikovných hráčov dnes už nebohého pána Hložeka, čo trénoval aj Spartu Praha, tak a on poradil mňa. Potom trénoval Žilinu, a následne mi najviac pomohol v kariére, pretože mi po štyroch pekných rokoch v Kysuckom Novom Meste umožnil hrať v Žiline. Ako 28-ročný som tam prestúpil a prežil som tam krásnych 6 a pol roka. Počas tohto obdobia som v najvyššej československej súťaži odohral 180 zápasov a strelil som 81 gólov. Mal som ponuky aj zo zahraničia, ale vtedy nebolo možné odísť. Mal som ísť do belgického klubu Bruggy KSV a francúzskeho FC Metz, ale vtedy bol zákaz a skrátka nás centrála v Prahe nepustila. Potom som sa zase vrátil naspäť do Kysuckého Nového Mesta, kde som ako 37-ročný ukončil aktívnu kariéru a hneď som začal trénovať. Najprv teda v Kysuckom Novom Meste a potom som bol v Žiline asistent trénera. Následne som išiel zase šiel do Kysuckého a odtiaľ som v roku 1981 prišiel domov do Pezinka. Tu som bol dva roky a v roku 1983 som prešiel do Petržalky, kde sme postúpili do 1.ligy, a o rok sme hneď aj vypadli. Potom som išiel do Topoľčian, odtiaľ do Senca, potom som trénoval ŠKP Bratislavu, znova Senec, Komárno, Pezinok, Senec, všetko A-tímy. No a ku koncu trénerskej kariéry som pár rokov trénoval prípravku v Pezinku. Počas hráčskej kariéry som toho veľa zažil. Tri roky som bol aj v širšej nominácii národného mužstva, ale odohral som len prípravné nesúťažné zápasy. Súťažné medzištátne zápasy proti Fínsku a Dánsku som presedel iba na lavičke pre náhradníkov. Okrem toho mám pekné spomienky aj na pezinský futbal, pretože okolo futbalu robila dobrá partia ľudí, ktorí mali o to záujem. Vtedy bola v Pezinku veľká priazeň ľudí, pretože chodilo 800 až 1000 ľudí na futbal, čo bolo úžasné. Keby som mal seba charakterizovať ako hráča, tak som bol stredný útočník a koncový hráč, čiže u mňa všetko končilo. Spoluhráči hrali a ja som dával góly, ale samozrejme, že aj ja som pre mužstvo pracoval. Všade, kde som hral, tak som bol medzi najlepšími strelcami súťaže. V priemere som dával 20-25 gólov za sezónu a mám jednu príhodu z týchto čias. V 1.československej lige som počas sezóny bojoval o prvenstvo v súťaži najlepšieho strelca až do posledného kola. Mojim konkurentom bol Ladislav Józsa z Košíc a viedol som o jeden gól. My sme doma remizovali so Spartou 1:1, ktorej som strelil gól a oni hrali mestské derby medzi Lokomotívou Košice a VSS Košice. On dal tri góly, a tak ma o gól predbehol. Pri jednom rozhovore na začiatku sezóny som dal záväzok, že ak to mám vyhrať, tak nebudem kopať pokutové kopy. Dovtedy totiž nebol žiaden najlepší strelec, ktorý by v danej sezóne nedal ani jeden gól z jedenástky. Chcel som byť prvý, tak som žiadnu penaltu nekopal, aj keď ma spoluhráči posielali. Mal som viacero možností, ale nešiel som a povedal som, že slovo dodržím. Nevyšlo to a o gól som prehral.

O Štefanovi Slezákovi povedali

  • František Slezák (bývalý predseda klubu): "V Žiline bol najlepším strelcom a bolo o ňom známe, že bol výborný hlavičkár, keďže väčšinu gólov dával hlavou. Bol to skutočný bombardér a práve Štefan to spomedzi pezinského rodu Slezákovcov dotiahol najďalej. Ja sám som s ním prabratranec, ale všetci sme na neho patrične hrdí."