FRANTIŠEK SLEZÁK
-
Základné informácie Člen siene slávy od 4.6.2022 Dátum narodenia 25.3.1943 Prezývka Didi Miesto narodenia Píla Hráčska kariéra PŠC Pezinok Trénerská kariéra PŠC Pezinok Stopa v PŠC Pezinok Predspeda klubu, tréner, hráč Číslo dresu 9
Úvod
- Do siene slávy vstúpil jeden z najstarších žijúcich pezinských hráčov František Slezák. V našom klube rozbehol svoje hráčsku kariéru, neskôr bol aj predsedom klubu, ale aj mládežníckym trénerom. Pán Slezák mal PŠC Pezinok odjakživa v rodine, keď jeho otec bol pri zrode klubu a jeho obaja synovia tiež hájili zelenobiele farby. Dnes aktívne pôsobí s tíme pezinských bagistov a zaslúžene si užíva futbalový dôchodok. Spoločne s ním sme si zaspomínali na jeho zaujímavý futbalový príbeh, v rámci ktorého nám viac povedal o jeho kariére, či spomienkach na Karola Šefčíka a Božina Laskova.
Futbalový príbeh Františka Slezáka
- S futbalom som začínal v Pezinku vo veku 14 rokov, keď ma k nemu priviedol môj otec, ktorý tiež hrával za Pezinok v 30-tych rokoch minulého storočia. Postupne som prešiel od žiakov, cez dorast až do mužského A-tímu. Rád spomínam na svoj prvý zápas v Divízii, ktorý som odohral ako 18-ročný v Bánovciach nad Bebravou za éry Božina Laskova. Na tieto časy mám najkrajšie spomienky, pretože to boli pre mňa najlepšie futbalové roky. Po ukončení vysokej školy som sa zamestnal, neskôr oženil a vycestoval na ročnú stáž do Nemecka. Potom som išiel na rok na vojenskú službu. V tom čase hrával v Čáslavi kamarát Tono Pilka, ktorý ma tam uviedol a ešte som sa pokúšal hrávať futbal. Avšak na tretiu ligu som nebol kondične ani mentálne pripravený. Keď som sa po vojne vrátil, snažil som sa ešte k futbalu vrátiť. Odohral som pár zápasov za B-tím pod vedením trénera Karola Ševčíka, ktorý bol pezinský fenomén na funkcionárskej i trénerskej stoličke. A práve v tých časoch bolo v béčku 20 až 30 futbalistov. Karol bol veľmi obľúbený a navždy bude legendou pezinského futbalu. Pamätám si ako raz v kabíne pred jedným zo zápasov poznamenal: „Slováci, prosím vás, len jedenásti môžeme hrať a vy ste prišli tridsiati do kabíny“. Následne okolo roku 1965 som ukončil svoju kariéru a potom som pokračoval ako bagista. V roku 1991 som sa stal predsedom klubu a práve vtedy sme zmenili názov klubu zo Stavbára Pezinok na PŠC Pezinok. Prepadli sme sa do nižšej ligy a v tom čase prišli aj moji synovia Rišo a Roman do A-tímu. Snažili sme sa postúpiť naspäť, až sme postúpili do druhej národnej ligy. Následne som sa spolu s Pištom Slezákom začal venovať trénerstvu mládeže. Ťahali sme to spolu 7 rokov, a aj na tieto časy sa mi dobre spomína. Potom som sa viac venoval bagistom a ešte aj dnes vo veku 79 rokov chodíme každú nedeľu hrávať spolu futbal. V marci tohto roku som dal 3 góly v jednom zápase, čo považujem za obrovský úspech a mám z neho radosť.