JOZEF HOTOVÝ

No image
  • Základné informácie
    Člen siene slávy od 26.9.2020
    Dátum narodenia 2.3.1931
    Dátum úmrtia 6.11.2021
    Miesto narodenia Pezinok
    Číslo dresu 8
    Hráčska kariéra PŠC Pezinok
    Najväčší úspech Účasť tímu v D-divízii (2.liga)

Futbalový príbeh Jozefa Hotového

  • S futbalom som začínal ako 15-ročný v žiackej kategórii v Pezinku, keď mojim prvým trénerom bol Michal Jurík. Následne som prešiel do kategórie dorastu, kde som sa však dlho nezdržal. Ako 17-ročného ma zobrali do prvého „mančaftu“, kde sme hrali D-súťaž, čiže druhú najvyššiu ligu. Vtedy boli našimi súpermi väčšie mestá ako sú Košice, Prešov, ale aj Banská Bystrica. V týchto zápasoch, ale aj po celý život som hrával pravú spojku (pozn. pozícia dnes známa ako pravý stredopoliar resp. krídlo). V Pezinku som roky som bol najlepší strelec, pretože vtedy sa hralo na mňa. Jeden typ akcií bol, keď Mišo Michalec, veľmi rýchly a technický futbalista, zbehol na čiaru, nahral spätnú prihrávku na šestnástku a ako som nabiehal, tak som strieľal a dával góly. Mal som tvrdú strelu a keď mi sadla, tak z toho bol gól. Druhým typom akcií bolo, keď sa Imro Svitek postavil chrbtom ku bráne, nahral som mu a on mi loptu vrátil. Následne v plnom behu som vystrelil a bol gól. Vtedy sme skrátka tak hrávali. To bol aj dôvod toho, že som bol najlepší strelec, lebo som sa ako hráč najviac dostával k streľbe. Nebol som vyložene tvorivý hráč, loptu som vždy hneď odovzdával, aby mi ju potom neskôr prihrali pred šestnástkou a mohol som vystreliť. Niekedy sa mi stalo, že mi ľudia nadávali do dreveňákov. Keď som vo vyloženej šanci prestrelil a netrafil bránu, tak hromy blesky padali medzi divákmi. Ja by som si aj nohu odkusol, ale čo keď som dostal zlú prihrávku, nemohol som ju spracovať, tak išla mimo brány. V tom čase sme boli dobrá partia. Najväčší srandista bol Michal Michalec, ktorý robil opičiny aj zo seba a my sme sa na ňom smiali. Zažili sme skutočne veľa zábavy, ale aj pekných chvíľ. Pamätám si, že vždy, keď niekde na okolí boli hody, tak došli po nás a my sme tam hrali hodový zápas ako „mančaft“ z „D“ súťaže. Všade nás tam vychvaľovali, pretože vtedy sme boli po okolí uznávané mužstvo. Boli to pekné časy, darilo sa mi gólovo a dokonca mal o mňa záujem aj Spartak Trnava, ale nakoniec som k nim neprestúpil. Vtedy bol prestupový zákon, že keď chcel hráč niekam ísť a klub ho nechcel uvoľniť, tak hráč nikam nešiel ani keby bol majster sveta. Celú kariéru som teda hral iba v Pezinku, kde ma trénoval aj známy pezinský tréner Karol Šefčík. Hral som do svojich 32 rokov, čiže 17 rokov v Pezinku, z toho 15 rokov v prvom tíme.

O Jozefovi Hotovom povedali

  • Ján Guštafík (hospodár a vedúci A-tímu): "Pamätám si ho od malička, ešte keď som bol chlapec, a teda sa poznáme osobne dlhé roky. Obdivoval som ho na sklonku jeho futbalovej kariéry. Akonáhle dostal prihrávku, on už s tou loptou nemusel nič extra robiť, nemaznal sa s ňom, iba dal gól. V tej dobe mal spoluhráčov na takej úrovni, že dostával výborné prihrávky a on už s loptou nemal problém. Jožko nebol tvorivý hráč, on bol strelec. Mal silné nohy, silnú strelu, len sa napriahol a brankári nemali šancu. Pamätám si to, ako keby to bolo dnes. "